BRATISLAVA - Autori plánu obnovy pozabudli na reálne riešenia. Tie buď chýbajú, alebo sú mimo témy. Tvrdí to mimoparlamentná strana SNS. Minister financií Eduard Heger (OĽANO) podhodil podľa predsedu neparlamentnej Dobrej voľby Tomáša Druckera ľuďom "nedovarený analytický polotovar". Reagovali tak na zverejnenie národného integrovaného reformného plánu.
"Pripomína to situáciu, keď vláda chce uvariť gulášovú polievku, ale v hrnci má iba vodu a očakáva, že všetky ingrediencie dodá verejnosť. Plán obnovy obsahuje množstvo ambicióznych cieľov, ale veľmi chabo popisuje, ako sa k nim plánuje minister financií priblížiť," uvádza SNS.
Drucker si myslí, že materiál napísali úradníci a nemá svojho politického lídra, ktorý by sa nasadil za jeho presadenie. Podľa neho nie je na pláne zhoda v koalícii. "Za desať dní má vláda poslať domácu úlohu do Bruselu. Dovtedy bude o nej verejná diskusia, prerokujú ju na koaličnej rade, vyberú tie najlepšie 'kúsky', ktoré posunú Slovensko dopredu? Tak to ťažko," podotkol Drucker na sociálnej sieti.
Podpredsedníčka SNS pre ekonomiku Eva Milučká hovorí, že v materiáli chýba koncepcia, ako udržať a posilniť zdravé podnikateľské prostredie. "Minister financií chystá namiesto pomoci občanom vyťahovať z ich vreciek ďalšie peniaze. To v praxi znamená, že za nákupy, nehnuteľnosti či pohonné látky budeme ako občania platiť na daniach viac ako doteraz," konštatuje SNS.
Ministerstvo financií v pondelok (5. 10.) predstavilo dokument pozostávajúci z ôsmich oblastí, v ktorých sú zadefinované potrebné reformy. V súčasnosti sa Slovensko nachádza vo fáze prípravy plánu obnovy, ktorý čerpá z dokumentu Moderné a úspešné Slovensko. Definitívny plán obnovy musí byť predložený Európskej komisii najneskôr do 30. apríla 2021, avšak najskôr až po schválení príslušnej legislatívy na európskej úrovni, čo by malo byť v januári 2021.
Šajgalíkovi v reformnom pláne niektoré veci chýbajú
V dokumente Moderné a úspešné Slovensko, z ktorého sa má zostaviť plán obnovy v kapitole vedy, výskumu a inovácií, chýbajú predsedovi Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavlovi Šajgalíkovi niektoré veci. Zároveň však oceňuje, že materiál vznikol a táto koncepcia v sebe zahŕňa vedu, výskum a inovácie ako jeden z dôležitých aspektov a míľnikov na dosiahnutie cieľa, ktorým je moderné a úspešné Slovensko.
„Navrhnutá koncepcia vychádza implicitne z toho, že stratégia RIS3 bude istým druhom štátnej vednej politiky. Ja si nemyslím, že toto je správna cesta,“ uviedol Šajgalík. Ako ďalej poznamenal, treba vytvoriť štátnu vednú politiku, ktorá by v sebe zahŕňala nielen aplikovaný výskum vedúci k inováciám, ale mala by vymedzovať aj podstatnú časť, ktorá sa venuje základnému výskumu. „V dokumente teda z môjho pohľadu absentuje koncepcia štátnej vednej politiky,“ tvrdí predseda SAV.
Podľa Šajgalíka je dôležité a dobré, že v dokumente sú navrhnuté aj finančné prostriedky. „Nerozumiem však časti, v ktorej sa píše o vytvorení jednej veľkej grantovej agentúry, ktorá by dala pod seba všetky agentúry, ktoré disponujú peniazmi a dávajú ich na vedu, výskum, inovácie alebo aplikovaný výskum, že na toto všetko je potrebných 20 miliónov eur v období rokov 2021 až 2024,“ uviedol Šajgalík. Ako tvrdí, ide o sumu, ktorá nie je dostačujúca ani pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja. „Preto nerozumiem tomu, že budú vyčlenené prostriedky v takejto výške,“ tvrdí predseda SAV.
Zároveň si myslí, že by sa Slovensko malo uberať českou cestou, kde majú jednu grantovú agentúru Českej republiky, ktorá je primárne orientovaná na špičkový základný výskum. Potom majú jednu technologickú agentúru, ktorá je orientovaná na podporu aplikovaného výskumu a inovácií. „Je to prehľadné, čisté a nedochádza k zmiešaniu financií a ani k nezdravému konkurenčnému boju o prostriedky, ktoré z nich majú ísť do aplikovaného výskumu a ktoré do základného,“ uzavrel Šajgalík.
