BRATISLAVA - Tragické januárové udalosti spred 74 rokov v obciach Kľak a Ostrý Grúň v okrese Žarnovica pozná každý ako Krvavú nedeľu. Protipartizánska jednotka Edelweiss, ktorej v tom čase velil Ladislav Nižňanský, spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd a jednotkou Heimatschutzu, zavraždila v týchto dvoch dedinách 148 ľudí.
Masaker v Kľakovskej doline, ktorý sa odohral 21. januára 1945, je spôsobom vykonania považovaný za najbrutálnejší vojnový zločin spáchaný na území našej krajiny. Za pomoc partizánom nemecké nacistické ozbrojené zložky v spolupráci so slovenskými kolaborantmi zavraždili 148 obyvateľov, prevažne ženy, deti a starých ľudí. Následne ich dediny vypálili.
Kľak a Ostrý Grúň boli partizánskymi obcami na strednom Slovensku. Hory, ktoré ich obkolesujú, poskytovali pre partizánov potrebný úkryt. Elitné nacistické ozbrojené oddiely Waffen-SS v priebehu represálií prepadli Kľak, kde vyrabovali a aj s obyvateľmi podpálili všetkých 132 domov. Povraždili tak 84 ľudí (z toho 36 detí, najmladšie malo len tri mesiace). Podobný koniec stretol aj neďalekú dedinu Ostrý Grúň, kde nacistom padlo za obeť 64 obyvateľov a zhorelo všetkých 128 domov.
Spomienky preživších
"V nedeľu ráno, 21. januára, sa partizáni zobrali do hory. Hovoria tým, čo tu boli: Nebojte sa, vy len buďte tu, my ideme do hory," zaspomínal si kedysi Ján Bista z Kľaku, ktorý mal v tom čase len 19 rokov. V dedine už podľa jeho slov vedeli, že majú prísť Nemci. "Počuli sme streľbu, to už strieľali v Ostrom Grúni. Potom išli hore," poznamenal s tým, že pred prichádzajúcimi Nemcami začal spolu s ďalšími štyrmi utekať do hory.
"Ja som s bratom ušiel, tí traja trochu pozdeli. Tých postrieľali," povedal o krutých momentoch. Streľba sa však začala ozývať aj z hory. "Keď sa strieľalo z guľometu, ja som sa hodil na zem a plaziac sa som ušiel," dodal. Po odchode Nemcov sa skrýval v hore, spával v kŕmidle určenom pre srny. Neskôr sa pridal k partizánom, ktorí sa skrývali v okolitom pohorí.
Anna Nováková, účastníčka masakry v obciach Ostrý Grúň a Kľak, zomrela v októbri 2017 vo veku 83 rokov. Bývala pravidelnou účastníčkou pietnych spomienkových zhromaždení, ktoré sa vo vypálených obciach každoročne konajú. "Ja to prežívam každú chvíľu. Mne sa to pred očami všetko predstavuje, lebo ja som mala len desať rokov, keď sa to udialo," uviedla kedysi v rozhovore Nováková.
V osudnú nedeľu prišla o rodičov aj súrodencov a ostala sama. Besnenie prežila s priestrelom nohy. Po osudných udalostiach sa o ňu staral istý čas mamin brat, dva roky strávila aj v Česku. Nakoniec sa opäť vrátila do Ostrého Grúňa, kde sa ako 18-ročná vydala. S mužom sa vrátila do rodného domu, ktorý Nemci ako ostatné vypálili. "Začiatky boli ťažké, prišla som medzi štyri holé múry, ani lyžičky, ani varačky, ničoho nebolo. Všetko bolo zhorené, spálené," spomínala pred rokmi.
Medzi účastníkmi udalostí v Kľaku bola aj 88-ročná Gizela Benčová, ktorá je dnes jedinou priamou svedkyňou tragédie. V ten osudný deň sa mala stať jednou z obetí aj ona. Hneď, ako vojaci vošli do dediny, nahnali do vybraných domov desiatky ľudí a postrieľali ich. Za obeť im za chvíľu padlo 84 obyvateľov Kľaku.
"Nás a ďalších ľudí z hornej časti dediny vyhnali z domov a postavili ku kaplnke, kde nás mali hromadne popraviť. Pred nami boli už postavené aj guľomety," povedala Benčová. Počas modlitby farára však prišla do dediny motospojka s tým, že už sa nemá pokračovať v popravách, ale že sa dedina má vysťahovať a vypáliť.
Dohra masakry a nepotrestaný Slovák
Mnohí členovia jednotky Edelweiss sa s koncom vojny pokúsili ujsť na západ s cieľom vzdať sa Američanom, väčšina ale nakoniec skončila v sovietskom zajatí, vrátane jej ústredného veliteľa a podľa všetkého hlavného zodpovedného za masaker v Kľakovskej doline, Erweina von Thun-Hohensteina. Ten bol 18. januára 1946 sovietskym vojenským súdom odsúdený na smrť a následne 12. februára popravený zastrelením.
Z podielu na masakre bol po vojne obžalovaný aj Slovák Ladislav Nižňanský, ktorý za vojny pôsobil v nemeckej protipartizánskej jednotke Edelweiss. V roku 1962 bol Nižňanský v Československu odsúdený na trest smrti v neprítomnosti (emigroval do Nemecka), v roku 2006 bol trest zmenený na doživotie. V septembri 2004 Nižňanského zatkla nemecká polícia, ale v následnom procese bol oslobodený. Podľa súdu Nižňanský vyhladenie dedín nenariadil, od žalobcu si však vypočul tvdé slová.
"Nešlo o žiaden prieskum, od začiatku bolo plánom zlikvidovať dedinu. Išlo o likvidáciu - teror," vyhlásil v roku 2005 prokurátor, ktorý proces označil za "poslednú šancu na spravodlivosť pre mužov a ženy, starých a mladých", ktorí boli zabití. "Tiež ide o to, aby sa vyslal signál podobným alebo porovnateľným vinníkom," dodal. Podľa bavorskej prokuratúry Nižňanský nielenže nariadil popravy, ale aj okrádal obete a prispel k tomu, aby jednotka vydržala pohromade až do konca vojny. "Nebol pasívny, pripravoval operácie a aktívne ich vykonával," vyhlásil žalobca.
Celkovo Nemci spolu so slovenským kolaborantmi vypálili koncom druhej svetovej vojny okolo 95 dedín. Obce Kľak a Ostrý Grúň z mapy Slovenska nezmizli, v súčasnosti patria do Banskobystrického kraja a v každej z nich žije niekoľko stoviek obyvateľov.
