BRATISLAVA – Levočské vrchy ukrývajú podľa legendy jednu z najtajomnejších jaskýň na svete. Objaviť ju mal v roku 1944 Antonín T. Horák počas SNP. Odvtedy sa ju márne pokúšali nájsť viacerí jaskyniari z rôznych kútov sveta. Medzi jej hľadačov patril aj speleológ a prírodovedec Stanislav Pavlarčík, ktorý nám o nej prezradil všetko, čo vie.
„Legendárna Mesačná jaskyňa bezpochyby patrí medzi najväčšie speleologické záhady nielen u nás na Slovensku, ale i vo svete,“ ozrejmil na úvod Stanislav Pavlarčík, ktorého hľadanie tajomnej jaskyne v minulosti takisto nadchlo. Ako dodal, speleológovia sa o nej prvýkrát mohli dozvedieť v roku 1965 z amerického časopisu NSS NEWS (National speleological Society News).
Fenomenálny objav zachytený na VIDEU: Poklad ľudstva starý viac ako 14-tisíc rokov
Autorom článku bol kpt. Antonín T. Horák, priamy účastník októbrových bojov z roku 1944 počas Slovenského národného povstania. Stret, v ktorom údajne utŕžil zranenie, sa mal odohrať niekde medzi obcami Šambron a Jakubany v Levočských vrchoch. Horák tvrdil, že práve tam, v okolí kóty Siminy (1287,2 m. n. m.), sa nachádza akási Mesačná jaskyňa.
Horákovi jaskyňu ukázal miestny gazda
„Vtedy, v období Slovenského národného povstania, došlo 22. októbra 1944 k boju medzi istou, bližšie neznámou povstaleckou jednotkou pod velením kpt. A. T. Horáka a nemeckou armádou. Po urputnej bitke na bojisku zostal ležať zranený samotný kapitán Horák s dvoma spolubojovníkmi Jurekom a Martinom. Nemci ich nechali tak a odišli,“ spomína speleológ.
Brestovská jaskyňa otvorená: FOTO podzemných krás, ktoré môžu konečne vidieť všetci
Zranených bojovníkov zachránil gazda Slávek, ktorý im mal ukázať Mesačnú jaskyňu, kde našli úkryt. „Horák v nej počas prieskumu naďabil na rozmernú tajomnú šachtu na konci jaskyne, ktorá mala tvar polmesiaca a bolo zložená z akéhosi neznámeho tvrdého kovového a organického materiálu. Jaskyňa bola dokonca vyzdobená kvapľovou výzdobou. Opradená bola akýmsi starým tajomstvom, pred ktorým mal rešpekt aj Slávek,“ približuje opis Horáka Pavlarčík.
Horák a jeho spolubojovníci mali stráviť v jaskyni niekoľko dní, počas ktorých im gazda s dvomi dcérami ochotne nosil obživu. Okrem pokrmov z jeho dvora mali zranení muži v jaskyni konzumovať aj pečené netopiere. Jeden z nich, najťažšie zranený, však o pár dní zomrel, a tak ho ostatní pochovali neďaleko jaskyne.
Vchod do jaskyne zamaskoval
Preživší dvaja bojovníci po smrti druha jaskyňu opustili a vydali sa smerom na východ ku Košiciam - v ústrety približujúcej sa Sovietskej armáde. „Vtedy sa zrodila legenda, ktorá sa už z pamäti ľudstva nedá vymazať. Kpt. Horák jaskyňu dokonca navštívil po skončení vojny a pre istotu vchod do nej zamaskoval pred nepovolanými návštevníkmi. Po vojne emigroval do USA, kde v roku 1976 zomrel,“ rozhovoril sa Pavlarčík o detailoch legendy.
Odvtedy je jaskyňa považovaná za záhadu, ktorá lovcom senzácií občas nedá spávať. O legende sa za posledné polstoročia popísalo toľko, že o nej už počul celý svet. „Ak si hĺbavý čitateľ prečíta túto príhodu prvýkrát, neubráni sa nesmiernemu vzrušeniu po tajomnom a neobjavenom, vráti sa k tomu znovu isto aj viackrát a začne ju porovnávať s historickými a odbornými faktami. Potom sa mu však začnú vynárať mnohé otázky postupne spochybňujúcich vierohodnosť tejto príhody a existencie jaskyne,“ mieni speleológ.
Hľadali ju Slováci aj Američania
Jaskyňu na Slovensku hľadali nielen našinci, ale dokonca aj jaskyniari z USA. „Z podnetu Ministerstva kultúry SR som sa podieľal na jej lokalizácií aj ja v rokoch 1981 až 1982 ako odborný pracovník, geológ a speleológ z vtedajšieho Ústredia štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši spolu s ďalšími jaskyniarmi zo Spišskej Belej,“ doplnil Pavlarčík. Všetky pátracie akcie však vždy skončili neúspechom.
„Lokalizovalo sa tu alebo aj objavilo veľa menších jaskýň, ale taká jaskyňa sa nenašla. V oblasti Levočských vrchov nejde o krasové jaskyne, ale o puklinové a trhlinové jaskyne vytvorené v usadených horninách z obdobia starších treťohôr, (paleogénu) zastúpených hlavne pieskovcami,“ vysvetlil jaskyniar s dodatkom, že ani súradnice jaskyne nie sú celkom vierohodné, preto ju rôzni pátrači hľadali aj v tatranských vrchoch.
Číry výmysel
„Existenciu jaskyne nemožno označiť ináč ako bluf, fantazmagóriu,“ hodnotí jaskyniar a kladie si otázku, kam vtedy siahala serióznosť, objektívnosť, inteligencia a motív pisateľa, údajne priameho účastníka historickej udalosti a objaviteľa záhadného objektu dôležitého pre ľudstvo. „Ale nebolo to len tak pre nič za nič. Určite išlo o niečo viac. A tu sa natíska už aj priestor pre konšpirácie. Levočské vrchy boli totiž dlho uzatvorenou oblasťou, nachádzal sa tu Vojenský výcvikový priestor Javorina. Jaskyňa sa za takú dlhú dobu nenašla a ani kapitán Horák preto neurobil veľa, aby sa našla a bola prístupná aspoň pre vedecké a odborné kruhy,“ upozorňuje odborník, podľa ktorého ide o dlhodobé zavádzanie odbornej i laickej verejnosti.
Mesačnú jaskyňu niektorí dokonca začali spájať s vymysleným Nemeckým štábnym bunkrom, ponurou rozostavanou poľnohospodárskou stavbou, pod ktorou sa má nachádzať, čo vraj potvrdil aj geologický vrt. Nič z toho však nie je pravda.
„Príťažlivosť legendy o Mesačnej jaskyni je taká veľká, že vznikol aj Klub priateľov kpt. Horáka (KPKH), neformálna a nezávislá pátračská skupina túžiaca nájsť tajomnú Mesačnú jaskyňu, ktorá sa nevzdáva jej hľadania. Je nad slnko jasné, že je to z recesie,“ dodal jaskyniar na margo ľudskej túžby po poznaní tajomného podzemia Zeme a ducha krajiny.