BRATISLAVA – Na juhu Slovenska, len kúsok od hraníc s Maďarskom, sa nachádza jedno z najtajomnejších pohorí na Slovensku. Burda ukrýva málo preskúmaný podzemný bunker, v ktorého temných útrobách kedysi nacisti vytvorili svoj úkryt. Poďte sa s nami pozrieť dnu!
Burda dnes láka najmä nadšencov histórie a milovníkov tajomných miest. Dôvodom sú záhadné podzemné chodby z čias druhej svetovej vojny. Zdokumentovať sa ich rozhodla aj skupina dobrovoľníkov, členov bratislavského občianskeho združenia Bunkre. Podarilo sa im dostať do podzemných chodieb a nazrieť do jednej zo skrytých kapitol nacistickej histórie, ktorá sa spája so Slovenskom.
Odborník o najväčšej podzemnej záhade Slovenska: Mesačnú jaskyňu hľadajú už viac ako 50 rokov
Ako uviedli členovia OZ Bunkre na Facebooku, bývalá podzemná skrýša nacistov sa nachádzala neďaleko mestečka Štúrovo, v dnešnom pohorí Burda. „Burdu ohraničuje Dunaj, Hron a Ipeľ. Je dlhá len sedem kilometrov, široká polovicu. Ale tých prekvapení! Do miestnej osady Kováčov sa chodila kedysi zabávať budapeštianska aj ostrihomská smotánka. Dnes je tu sanatórium pre mentálne postihnutých. Nad ním sa začína rezervácia s piatym stupňom ochrany a jedinečnou prírodou vulkanického pohoria, akú inde na Slovensku už nenájdete. Nádherne husté listnaté lesy. Len si treba dávať pozor - zrazu sa pred vami z ničoho nič otvárajú hlboké šachty,“ opísali nadšenci miesto, kde počas druhej svetovej vojny Nemci vybudovali podzemný komplex, ktorý podľa nic mohol slúžiť ako sklad alebo nejaký druh tajnej továrne.
Zabudnuté nacistické tajomstvo
Dodnes sa odborníci nevedia zhodnúť, na čo presne podzemný komplex slúžil. „Systém má viacero poschodí, dominantnými priestormi sú veľké sály. Práce však museli narýchlo ukončiť, vnútri sú predvŕtané otvory na výbušniny či pozostatky koľajníc,“ priblížili dobrovoľníci z OZ Bunker.
V Bratislave odhalili tajný vchod do zeme na FOTO: Bunker bol desiatky rokov nedotknutý
Podľa nadšencov zo združenia Čierne diery volajú miestni chodby „katakomby Štúrovo“. Niektorí sa domnievajú, že by mohla podzemná sieť pochádzať z dôb tureckých ťažení, pretože „tvary chodieb sa podobajú prevažne banským štôlňam. V pohorí však žiadne bane v minulosti neboli, len lomy, v ktorých sa ťažil andezit ako stavebný kameň.“
Českí dokumentaristi si myslia, že mal podzemný systém slúžiť vojenským cieľom. Továreň či muničný sklad to podľa nich byť nemohol, pretože k vchodom nevedie žiadna cesta. Podzemný komplex je ťažko dostupný, ukrytý v hustých listnatých lesoch nad osadou Kováčov. Pri potulkách lesom si človek musí dávať pozor, kam stúpa, pretože vstup do podzemia sa môže nachádzať aj pod hromadou lístia.
Nemci začali budovať sieť chodieb v roku 1944. Ku komplexu viedla úzkorozchodná trať a jej poškodené zvyšky možno nájsť v objekte dodnes. Ale čo presne sa v podzemných chodbách počas druhej svetovej vojny dialo, to dnes nevie nikto s istotou povedať. Nemci v chodbách jedného dňa náhle prerušili všetky práce a odišli bez toho, aby odstránili odstrelený materiál. Do podzemných sál sa podľa odhadov mohlo zmestiť až 150-tisíc litrov paliva. O tom, aké mali nacisti s bunkrom zámery, žiaľ, neexistujú ani žiadne dobové záznamy.
