BRATISLAVA - Vyše 265 miliónov eur. To je suma, ktorú chce štát vybrať od firiem vďaka schválenej novele o daniach. Ekonóm zmeny kritizuje a opozícia to chce napadnúť na Ústavnom súde. Ministerstvo financií však tvrdí, ze týmto spôsobom bojuje proti daňovým únikom. Pozrite si prehľad, čo sa zmení a kto to celé zaplatí.
Žiadne dane síce parlament nezvýšil, ale štát vďaka tejto novele vyberie aj tak viac o 265 miliónov eur. Zvyšuje daňový základ, z ktorého sa vypočítavajú dane, obmedzí výdavky, ktoré si môžu dať do nákladov a zmení odpisy. Lekárom pribudnú registračné pokladne a vzniknú virtuálne registračné pokladnice. Za hlasovalo 79 zo 135 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov, zdržalo sa 6 poslancov. Vláda chce týmito zmenami zvýšiť daňovú spravodlivosť.
Zákon nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roku. Niektoré ustanovenia však majú termín účinnosti už od 1. decembra tohto roku a niektoré od 1. apríla 2015.
Toto sú hlavné zmeny:
Zmena daňových základov
Zostane na posúdení podnikateľa, či si uplatní 80 % odpis na majetok, ktorý využíva aj na súkromné účely, alebo ho odpíše presným pomerom jeho využívania na podnikateľské, resp. osobné účely. Podnikateľ si dá do nákladov toľko výdavkov, koľko ich využíva na podnikanie.
Z návrhu tiež vypadlo zrušenie 80 % paušálnych nákladov na spotrebované pohonné hmoty a zvýšil sa počet dokladov, s ktorými možno využívať virtuálnu registračnú pokladnicu z 300 na 1 000 mesačne. Podľa spoločnej správy sa tak z novely vypustil zoznam majetku, ktorý môže byť okrem podnikania využívaný aj na osobnú spotrebu. Ak by si podnikateľ dal do nákladov celú sumu, ktorú uhradil napríklad za práčku, musel by daniarov presvedčiť, že v nej neperie bielizeň aj pre svoju rodinu.
Zmeny v odpisoch
Medzi najdôležitejšie zmeny patria zmeny v odpisoch. Odpisy znížia daňový základ, z ktorého sa počíta firmám daň. Čím viac majetku sa odpisuje, o to vyšší je daňový základ a firma zaplatí štátu vyššie dane. Týmto opatrením chce Smer vybrať 70 miliónov eur. Podľa dôvodovej správy k materiálu to má pomôcť v konsolidácii verejných financií.
Od budúceho roka sa tak rozšíri počet odpisových skupín zo 4 na 6. V konečnom dôsledku sa skráti odpisovanie výrobných technológií z 12 na 8 rokov, na druhej strane sa však až dvojnásobne predĺži odpisovanie nevýrobných nehnuteľností na 40 rokov. Toto opatrenie sa stalo zrejme najväčším terčom kritiky zo strany opozície. Tá vyčítala vláde retroaktivitu, oslabovanie udržateľnosti verejných financií aj príliš veľkú zmenu v odpisovaní budov, ktorá podnikateľom nabúra finančné plány.
Strop na autá
Ďalšími zmenami v zákone je často medializované limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov podnikateľov s nízkym daňovým základom hranicou 48 tisíc eur. Platiť to mohlo aj na úradníkov, no neprešiel návrh poslanca Beblavého. Štátni zamestnanci sa tak ďalej môžu vyvážať aj na drahších autách.
Zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného finančným prenájmom, zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené spoločnosti či rozšírenie transferového oceňovania.
Zdania sa aj farmafirmy
Zmení sa spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov vo forme nepeňažného plnenia. Zavedie sa zrážková daň farmafirmám z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení od farmaceutických firiem. Cez zákon sa taktiež zvyšuje podpora výskumu a vývoja dodatočným odpočtom 25 % nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Ani v tomto bode sa však návrh nevyhol kritike zo strany opozície. Jej poslanci totiž tvrdia, že formulácia tohto bodu je vágna a vytvorí priestor na jeho zneužívanie zo strany špekulantov.
Elektronické pokladnice
Ďalšia zmena súvisí s používaním virtuálnych registračných pokladníc. Pôvodný návrh umožňoval jej použitie len tomu subjektu, ktorý evidoval menej ako 300 pokladničných dokladov mesačne. Testovaním sa však zistilo, že systém zvládne aj väčšie množstvo dokladov, preto sa hranica zvyšuje na 1000 dokladov za mesiac.
Schválená novela taktiež zavádza povinnosť používania registračných pokladníc pre exekútorov, advokátov, notárov, lekárov a veterinárov. Do zákona sa doplnili aj ďalší poskytovatelia služieb, ktorí budú musieť používať registračnú pokladnicu, a to cez pozmeňujúci návrh Antona Martvoňa (Smer-SD). Pokladničný doklad tak budú musieť vydávať napríklad aj prevádzkovatelia súkromných bezpečnostných služieb. Priniesť majú 54 miliónov.
Superodpočty nákladov na výskum
Štát chce do budúcnosti podporiť firmy, ktoré sa venujú výskumu a vývoju, a to takzvaným superodpočtom nákladov. V praxi by to malo fungovať tak, že podnikatelia si náklady vynaložené počas roka na výskum a vývoj budú môcť navýšiť o ďalších 25 %. Okrem toho si budú môcť o štvrtinu navýšiť aj mzdové náklady vrátane odvodov, ktoré reálne vynaložili na novoprijatých zamestnancov z radov absolventov stredných a vysokých škôl. Rovnako 25-% navýšenie si firmy budú môcť uplatniť z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.
Ekonóm zmeny kritizuje: Zaplatia to spotrebitelia a zamestnanci
Podľa Radovana Ďuranu z inštitútu INESS bola novela pripravená s jasným zámerom. „Novela bola pripravená so zadaním naplniť štátnu pokladnicu,“ povedal pre Topky Ďurana. Najhoršie opatrenie zo série zmien sú podľa neho zmeny v odpisovaní a osobitný režim zdanenia vybraných sektorov.
Naopak, veľa pozitívneho na zmenách v daniach nenachádza. Cieľ si stanovila vláda jasne a to aj splnila - vybrať viac. „Cieľom opatrení bolo zvýšiť daňové príjmy štátneho rozpočtu,“ povedal odborník na štátne financie.
Zmeny zaplatia najmä bežní ľudia. Nie je vylúčené ani zvyšovanie cien služieb či rušenie pracovných miest. „Daňové zaťaženie nakoniec dopadne na spotrebiteľov a zamestnancov. Novela odoberá zdroje súkromnému sektoru, ktorý, pokiaľ si má zachovať ziskovosť, buď zvýši cenu služieb, alebo bude znižovať náklady (napríklad rušením pracovných miest),“ vysvetlil Ďurana.
Opozícia sa búri
„K prvému januáru 2015 budú musieť podnikatelia vo svojom účtovníctve prepočítať odpisové skupiny. Napríklad sa zavádza dvojité zdanenie pri mankách a škodách,“ podotkol na včerajšej tlačovej konferencii podpredseda liberálov Jozef Mihál.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) zdôraznil, že Smer-SD schválil zmeny, ktoré zamestnávateľom a živnostníkom vezmú ročne 250 miliónov eur. „Neustále zvyšovanie ich zdanenia ide proti investíciám, tvorbe pracovných miest a vyšším mzdám,“ zdôraznil.
„Súčasná vláda nielenže dvojnásobne predlžuje dobu odpisovania budov, zavádza toto pravidlo aj na tie budovy, ktoré dnes majú firmy vo svojom majetku, a ktoré už dnes odpisujú,“ upozornila poslankyňa liberálov Jana Kiššová.
Nezaradený poslanec Jozef Kollár doplnil, že schválená novela zákona o dani z príjmov bude v nasledujúcich troch rokoch znamenať, že sa dodatočných 840 miliónov eur presunie od podnikateľov do štátneho rozpočtu. Keď sa k tomu podľa neho pripočíta ešte vplyv nezníženia sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 19 %, tak si štát týmito opatreniami zabezpečí do rozpočtu v nasledujúcich troch rokoch príjmy navyše vo výške 1,5 miliardy eur.
Novelu chcú dať na Ústavný súd
Ani nie hodinu po schválení rozsiahlej novely zákona o dani z príjmov už opozícia avizovala jej napadnutie na Ústavnom súde SR. „Chcem vyzbierať 30 podpisov od opozičných poslancov a podať podanie na ústavný súd práve pre retroaktivitu,“ vyhlásil Kollár na včerajšej tlačovej konferencii.
Celkovo pritom Kollár považuje novelu zákona o dani z príjmov za skryté zvyšovanie daní, za veľký transfer peňazí od podnikateľov do štátnej kasy. „Bolo by to úplne v poriadku, ak by tieto zdroje boli použité na skvalitňovanie verejných služieb, znižovanie deficitu alebo by sa vrátili do ekonomiky napríklad vo forme znížených odvodov. Pôjdu však na krytie neproduktívnych štátnych výdavkov,“ tvrdí.
Navyše, rozsah prijatých zmien podľa neho zodpovedá výraznému zvýšeniu samotnej dane z príjmu. Podľa neho vláda vďaka schváleným zmenám počíta v nasledujúcich troch rokoch s dodatočnými príjmami na úrovni 840 mil. eur. „Je to to isté, keď to prepočítame na daň z príjmov, ako keby vláda zvýšila daň z príjmov právnických osôb z 22 % na 25 %,“ povedal Kollár. Navyše, rozsah zmien, ktoré vládni poslanci schválili, podľa neho výrazne komplikuje daňový systém, ktorý by mal byť našou komparatívnou výhodou. „Daňové zmeny by sa mali robiť skalpelom a nie kladivom, ako to robí Peter Kažimír,“ dodal.
Minister financií je spokojný
„Tých 265 miliónov, ktoré sú plánované do rozpočtu, kľúčovo pochádzajú z lepšieho výberu daní, z lepšej efektivity, bojujeme s daňovými únikmi. Kľúčový pozitívny dopad je z opatrení, ktoré sa netýkajú malých a stredných podnikateľov,“ skonštatoval Kažimír.
Podľa neho je rozšíreným zvykom obchádzať dane a proti tomu treba zakročiť. „Ak vyberieme na hociktorej dani viac, to neznamená, že zvyšujeme daňové zaťaženie. Snažíme sa o spravodlivejšie rozloženie tohto zaťaženia. Žijeme v prostredí, kde je zvykom obchádzať daňové zákony,“ doplnil minister financií s tým, že vláda je ale na dobrej ceste k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu.
