BRATISLAVA – Dôvera v euro sa vrátila, eurokríza sa skončila, vyhlásil na dnešnej konferencii o stave EÚ v Bratislave podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
"Myslím, že nepreženiem, keď poviem, že kríza našej spoločnej meny je za nami. Eurokríza sa skončila," uviedol Šefčovič s tým, že dôvera v spoločnú menu bola obnovená. Podľa Šefčoviča naďalej pretrváva slabý hospodársky rast, obrovská nezamestnanosť a dlhová kríza. "To sú oblasti, na ktoré sa musíme zamerať, ale ten pocit iminentnej krízy pádu spoločnej meny je za nami, a to je obrovský výsledok za to sústredené úsilie v uplynulom období," myslí si. Ako dodal, kým sa však naštartujú ekonomiky členských krajín EÚ, určitý čas to ešte bude trvať.
Šefčovič verí, že rok 2013 bude zlomový. "Verím tomu, že v druhej polovici roka sa prehupneme vo väčšine členských krajín do pozitívnych čísel," uviedol. Šefčovič verí, že postupné odstraňovanie bariér na jednotnom trhu prinesie mnoho nových pracovných príležitostí a že budeme pokračovať v ambicióznej ale rozumnej konsolidácii. "A to z toho dôvodu, že dlh v rámci EÚ je obrovský, a to číslo, ktoré som počul na poslednom zasadnutí kolégia, že EÚ ročne minie 331 mld. eur na obsluhu svojho dlhu, je tak obrovské, že predstavuje takmer dva a pol ročný rozpočet EÚ," doplnil.
Súčasná kríza v konečnom dôsledku podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka EÚ prospeje. "Je totiž jedinečnou príležitosťou robiť dlhodobo odkladané, ale potrebné reformy, zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti národných ekonomík," vyhlásil minister zahraničia na dnešnej konferencii o stave EÚ. Kríza je podľa neho zároveň šancou na prehĺbenie integrácie.
Lajčák je však presvedčený, že ak sa nebudú dodržiavať dohodnuté pravidlá, "nepomôžu nám ani akékoľvek skvelé konštrukcie našej budúcej európskej architektúry". Ak sme v minulých rokoch dôveru finančných trhov a občanov strácali či stratili, niečo sme podľa ministra nerobili tak, ako sme mali. "Dohodnuté pravidlá musia platiť pre všetkých, inak sa nám nepodarí obnoviť dôveru trhov aj občanov. Naši občania musia vedieť, že tvrdé opatrenia, ktoré robíme, budú vykonané aj v iných krajinách a že nebudú uplatňované žiadne výnimky a úľavy," poznamenal Lajčák. Ako dodal, domáce úlohy si na Slovensku plníme dôsledne, a preto nepovažujeme za správne, keď niektoré krajiny oznamujú, že si záväzky plniť nebudú.
Kranjec z ECB: Eurozóna je ešte stále v kríze
Eurozóna bude potrebovať viac času, aby sa dostala z krízy a rovnako aj Slovinsko. V piatok to povedal guvernér slovinskej centrálnej banky Marko Kranjec. Na otázku, či nedávne údaje z francúzskej ekonomiky poukazujú na to, že kríza sa rozširuje do jadra eurozóny, Kranjec povedal: "Eurozóna je stále v kríze, musíme ešte čakať, aby sme sa z nej dostali“.
Kranjec, ktorý je tiež členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB), ďalej očakáva, že nezávislé hodnotenie slovinských bánk ukáže, že odhad centrálnej banky krajiny, týkajúci sa nesplácaných úverov v lokálnych bankách, je presný. Slovinsko však podľa neho ešte nie je z krízy vonku a má ešte veľa práce.
Slovinsko nesprivatizovalo svoje najväčšie banky, ktoré teraz ťažia zlé úvery. Ekonomiku krajiny, ktorá sa orientuje na export, pritom poškodzuje klesajúci dopyt v zadlženej eurozóne. Banky v Slovinsku majú v portfóliách nesplácané úvery v celkovom objeme sedem miliárd eur, teda vo výške 20 % hrubého domáceho produktu (HDP).
To neustále podporuje špekulácie o tom, že Slovinsko by mohlo nasledovať niektoré krajiny eurozóny a požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc. Slovinská vláda plánuje do septembra tohto roku vytvoriť takzvanú zlú banku, ktorá má prevziať od úverových ústavov zlé aktíva a umožniť ich privatizáciu.
