BRATISLAVA - Celkový deficit verejnej správy SR v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavovalo 5,21 % z hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenskej republiky. Oproti prvému odhadu z jari (tzv. jarnej notifikácii) to bolo zhoršenie o takmer 400 miliónov eur. Deficit na jar bol vyčíslený na 4,89 % HDP. Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 % HDP. Vyplýva to zo spresnených údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila podľa štatistikov ústredná štátna správa. Jej hospodárenie skončilo s deficitom 6,76 miliardy eur, čo bolo výrazne viac ako v roku 2022, kedy hospodárila s mínusom 1,51 miliardy eur. Oproti prvému odhadu z jarnej notifikácie ide o zhoršenie o -0,375 miliardy eur.Naopak, miestna samospráva vlani hospodárila s prebytkom takmer 81 miliónov eur, čo bol výrazne lepší výsledok ako v roku 2022. Hospodárenie s prebytkom 276 miliónov eur zaznamenali minulý rok aj fondy sociálneho zabezpečenia, ich aktuálny prebytok bol trojnásobok hodnoty z roku 2022.
archívne video
Deficit hospodárenia štátu za rok 2023 sa teda v porovnaní s aprílovým odhadom prehĺbil o takmer 389,6 milióna eur. Najväčší vplyv mal nižší výber daní na strane príjmov štátu o 319,8 milióna eur, ďalej začlenenie nového subjektu do sektora verejnej správy, ktorý hospodáril s plusom 8,5 milióna eur. Zvýšili sa tiež pohľadávky a záväzky štátu o 139,7 milióna eur a hodnota energopomoci o 69,1 milióna eur.
V rámci daňových príjmov štátu v minulom roku mal pozitívny vplyv vyšší výber daní z príjmov právnických osôb o 101,7 milióna eur a naopak, nižší príjem zo solidárnej dane z nadmerných ziskov v odvetví ropy, plynu, uhlia a rafinérií o 416 miliónov eur.Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 % HDP (po jesennom spresnení HDP). Hodnota štátneho dlhu síce medziročne stúpla o 5,4 miliardy eur, ale podiel dlhu z HDP sa znížil, pretože ekonomika rástla rýchlejšie v porovnaní s odhadom HDP z apríla 2024. V predchádzajúcom roku 2022 bol podiel dlhu na HDP ešte na úrovni 57,68 %.
Na stabilizáciu dlhu využije štát aj hotovostnú rezervu, klesne z 8 % na 5 % HDP
Súčasťou stabilizácie verejného dlhu v nasledujúcich rokoch bude aj aktívne využívanie hotovostnej rezervy štátu. Z aktuálnych nadpriemerných úrovní okolo 8 % hrubého domáceho produktu (HDP) by tak mala do roku 2027 klesnúť k priemernej úrovni spred pandémie 5 % HDP. Vyplýva to z Návrhu rozpočtového plánu SR na rok 2025, ktorý predkladajú krajiny eurozóny každoročne Európskej komisii (EK).Ministerstvo financií (MF) SR v pláne pripomenulo, že zadlženie Slovenska v pomere k HDP v uplynulých dvoch rokoch klesalo. Vysoký nominálny rast ekonomiky v dôsledku výraznej inflácie totiž kompenzoval vysoké schodky hospodárenia verejnej správy. "V aktuálnom roku sa už dlh v súlade s predchádzajúcimi prognózami vráti k rastu a dosiahne 58,9 % HDP. Dôvodom je predpokladaný deficit na úrovni 5,8 % HDP, ktorý dokáže len v menšej miere tlmiť ustupujúca inflácia," priblížil rezort financií.
Zároveň avizoval, že v roku 2025 rast dlhu spomalí pokles schodku verejných financií o vyše 1 % HDP, ktorý je výsledkom konsolidácie. Tlmiť vplyv deficitného hospodárenia by mal opäť aj nadpriemerný rast nominálneho HDP, ťahaného vyššou infláciou. Dlh tak medziročne vzrastie len mierne a stále sa udrží pod 60 % HDP, predpokladá v rozpočtovom pláne ministerstvo.Bez ďalších opatrení na zníženie schodku by sa však verejný dlh po roku 2025 vrátil k výraznému rastu a ku koncu roka 2027 dosiahol takmer 66 % HDP, upozornilo MF SR. Hlavným zdrojom tohto rastu by bol primárny deficit, ale aj stúpajúce úrokové náklady. Dlh by sa tak vyvíjal v rozpore s trajektóriou očakávanou národnou dlhovou brzdou aj európskymi rozpočtovými pravidlami. Tomu chce vláda zabrániť.
"Naopak, plánovaný postupný pokles deficitu k 3 % HDP do roku 2027 dlh zastabilizuje okolo úrovne 60 % HDP, čo si bude vyžadovať prijatie dodatočných opatrení v objeme 1,9 % HDP. Súčasťou znižovania dlhu bude aj aktívne manažovanie hotovostnej rezervy ako súčasti likvidných finančných aktív," avizovalo ministerstvo.V rozpočtovom pláne vyčíslilo, že hotovostné rezervy aktuálne dosahujú nadpriemerné úrovne okolo 8 % HDP. Súvisí to najmä s doterajšou neistotou, ktorá by však už mala odznieť. "Postupné využitie naakumulovaných aktív na úkor nových emisií tak prispeje k stabilizácii dlhu. Objem likvidných aktív by sa v roku 2027 mohol priblížiť k priemernej úrovni spred pandémie (5 % HDP)," doplnil rezort financií. Hrubý verejný dlh na konci horizontu rozpočtu by mal aj vďaka týmto opatreniam dosiahnuť 60,5 % HDP a čistý dlh 55,3 % HDP.
