LONDÝN - Veľa ľudí sa domnieva, že čím viac dáte, tým viac dostanete, a to tak v živote, ako aj v posilňovni. Britské dvojičky a veľkí milovníci fitnes Hugo a Ross Turnerovci sa rozhodli túto teóriu otestovať v takmer trojmesačnom experimente. Podľa ich slov priniesol epicky zaujímavé výsledky.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či sa zdvojnásobenie úsilia naozaj dvojnásobne oplatí? Otestovať túto teóriu sa rozhodli 36-roční Hugo a Ross Turnerovci z Exeteru. Na svoj 12-týždňový experiment využili skutočnosť, že majú rovnaký genetický materiál. Hugo cvičil iba 20 minút, zatiaľ čo jeho identické dvojča Ross dvakrát toľko a potil sa 40 minút. „Keďže sme dvojičky, môžeme priamo porovnávať jeden fitness režim s druhým. Chceli sme si overiť, či je dvojnásobná 20-minútovka efektívnejšia a či by ste zaznamenali dvojnásobný efekt. Zaujímavé je, že vďaka nášmu programu v posilňovni sme zistili niekoľko epicky kurióznych výsledkov, ktoré podľa mňa spôsobia, že veľa ľudí bude pochybovať o tom, čo robia v posilňovni,“ vysvetlil Ross pre magazín Men's Health.
Dvojica začínala každý tréning spoločne, pričom postupovala presne podľa rovnakej schémy, ale po 20 minútach sa Hugo mohol zastaviť a ponaťahovať. Ross však musel znovu spustiť hodiny a zopakovať presne tie isté cviky odznova. Tréningy zahŕňali mŕtve ťahy, drepy, dvíhanie činiek a strečing a muži zvyčajne chodili do posilňovne dva alebo tri dni po sebe. Aby mohli sledovať svoje pokroky, pred každým tréningom nastúpili na jeden zo strojov a zaznamenávali si svoju telesnú hmotnosť, svalovú a tukovú hmotu a percento tuku. „Každý deň sme mali prehľad o tom, ako naše telo reaguje na 40-minútový a 20-minútový tréning,“ povedal Hugo. Svoju stravu nesledovali, ale odhadovali, že denne skonzumovali približne 2 000 až 2 500 kalórií, pričom obaja jedli väčšinou to isté. Počas trojmesačného experimentu zaznamenali zlepšenie svojej fyzickej kondície a sily, ale ich vývoj sledovali aj pomocou telesných skenov, ktoré merali ich hmotnosť a zloženie tela, pričom sledovali aj ich kardiovaskulárnu kondíciu.
Určite vás zaujíma, či Ross po 12 týždňoch dvojnásobnej námahy prekonal na konci experimentu Huga. V skutočnosti bol na tom fyzicky do istej miery lepšie ako jeho dvojča, ale dvojica sa domnieva, že zdvojnásobenie času stráveného v posilňovni za to jednoducho nestojí. Hugo povedal: „Výsledky ukazujú, že za 40 minút sa brat zlepšil o menej ako päť percent. Človek by si myslel, že dvojnásobná práca prinesie viac ako päťpercentný nárast, ale nestalo sa tak. Jednoducho to nestojí za to. Na začiatku začal Ross približne o kilo ťažší ako ja a počas dvanástich týždňov sme mali rovnaký režim, takže v našej hmotnosti nebol obrovský rozdiel." Ross doplnil: „Telesný tuk v tejto 12-týždňovej štúdii bol o niečo lepší pri 20-minútovom tréningu. Svalová hmota zostala rovnaká, čo bolo pravdepodobne spôsobené tým, že sme sa stravovali dosť podobne.“
Bratia veria, že tou správnou cestou by mohli byť krátke a príjemné tréningy v posilňovni. Hugo vysvetlil, že vždy mal motiváciu dokončiť svoje 20-minútové tréningy, pretože trvali krátky čas. „Nevýhodou je, že som nikdy nemal pocit, že som skutočne chodil do posilňovne. Vždy som mal pocit, že by som chcel urobiť trochu viac, takže po fyzickej stránke to bolo dobré, ale po psychickej zlé,“ uviedol Hugo. Na druhej strane však Ross zistil, že vykonávať dvojnásobné cvičenie je mimoriadne náročné. „Keď on skončil, musel som to celé robiť znova. Náš program v posilňovni počas 20 minút bol dosť hustý, takže času na oddych nebolo veľa,“ povedal. Čo si teda z experimentu odniesli? Hugo sa domnieva, že najväčším ponaučením je, že kľúčom k úspechu je dôslednosť. „Ak chcete nájsť dôslednosť a motiváciu, je oveľa jednoduchšie cvičiť 20 minút každý deň. Pri 40 minútach je určite oveľa ťažšie motivovať sa a robiť to dôsledne,“ vysvetlil.
Odborníci však poukazujú na to, že výskum Turnerovcov bol príliš malý a nekontrolovaný na to, aby sa jeho výsledky dali zovšeobecňovať. Hlavný lektor v oblasti športu a telesnej výchovy na Teesside University, Michael Graham, povedal: „Nemôžeme s istotou predpokladať, že akýkoľvek z diskutovaných vzťahov alebo rozdielov medzi Hugom a Rossom súvisí s tým, že sú dvojčatá, alebo že ide jednoducho o typické odchýlky a podobnosti, ktoré by sme videli u každého páru jednotlivcov.“
