BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR začali v stredu ráno ďalší rokovací deň 19. schôdze. V pléne sa nachádzalo len zopár zákonodarcov. Plénum prebralo návrh na voľbu Karola Galeka (SaS) za člena Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, ako aj ďalšie zmeny v zložení výborov.
archívne video
Následne v pléne predstavila poslankyňa Jana Hanuliaková (PS) návrh novely zákona o obecnom zriadení. Chce, aby boli obce nad 1000 obyvateľov povinné vytvárať a zverejňovať zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam z rokovania obecného zastupiteľstva. Rokovanie má pokračovať ďalšími opozičnými návrhmi zákonov.
Poslanci posunuli do druhého čítania viacero zmien v sociálnych službách
Zmena výšky príspevku pre zdravotne znevýhodnené deti aj systému odľahčovacej služby či zlepšenie dostupnosti sociálnych zariadení pre osoby, ktoré sú odkázané na poskytovanie starostlivosti. Aj tieto opatrenia prináša vládny návrh novely zákona o sociálnych službách, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania.Novelou sa má zvýšiť finančný príspevok na opatrovanie zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur mesačne. Cieľom opatrenia je kompenzovať vyššiu mieru finančnej záťaže a starostlivosti pre opatrovateľov detí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ministerstvo práce mení aj systém odľahčovacej služby. Za deň poskytnutej odľahčovacej služby sa bude považovať 12 hodín tejto služby, a to bez ohľadu na počet kalendárnych dní, za ktorý bol tento rozsah hodín dosiahnutý.Ďalšia zmena upraví povinnosť obcí, miest a samosprávnych krajov, ktoré budú mať 30 dní na to, aby umiestnili ľudí odkázaných na starostlivosť buď do vlastného zariadenia, alebo iného verejného či neverejného zariadenia. Cieľom tohto zámeru je zabrániť tomu, aby osoba odkázaná na opateru bola dlhodobo bez poskytnutia sociálnej služby. "V dôsledku demografického vývoja spojeného so starnutím populácie a z neho vyplývajúcich dôsledkov v predlžovaní veku dožitia spojeného aj s nárastom počtu fyzických osôb odkázaných na pomoc inej osoby je potrebné postupne vytvárať právne podmienky pre dlhodobú dostupnosť a udržateľnosť poskytovania sociálnych služieb," dodalo MPSVR v dôvodovej správe.
Podmienky používania auta na pracovných cestách sa majú zmeniť
Podmienky na používanie motorového vozidla, ktoré zamestnanec využíva počas pracovnej cesty, sa majú zmeniť. Týka sa to najmä preukázania a úhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky či nabíjania elektrovozidiel a plug-in hybridných vozidiel. Vyplýva to z vládneho návrhu zákona o cestovných náhradách, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania."Z dôvodu opakujúcich sa požiadaviek z praxe a s cieľom spresnenia práv zamestnanca a povinností zamestnávateľa sa navrhuje spresniť právnu úpravu používania cestného motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste, pokiaľ ide o preukázanie a úhradu výdavkov, ktoré sa týkajú pohonných látok, a zaviesť tam, kde je to potrebné, osobitné pravidlá pre elektrovozidlá a plug-in hybridné vozidlá," uviedlo v dôvodovej správe ministerstvo práce.
Rezort doplnil, že v prípade elektrovozidiel, ktoré sú nabíjané elektrickou energiou, sa za doklad o kúpe bude považovať aj blok z nabíjacej stanice alebo od dodávateľa tejto energie. Novela zákona navrhuje tiež zvýšiť spotrebu týchto vozidiel na 20 % pre jazdu po rýchlostnej ceste a diaľnici.Pri plug-in hybridných vozidlách chce rezort práce upraviť postup výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky, ktoré sa získavajú nabíjaním z elektrickej siete.Novela by mala platiť od 1. decembra 2024.
Pre budovy vo vlastníctve štátu má byť povinné označenie štátnou vlajkou SR
Pre budovy vo vlastníctve štátu má byť povinné označenie štátnou vlajkou SR. Výnimkou majú byť sídla diplomatických a konzulárnych úradov tretích krajín. Vyplýva to z novely zákona o štátnych symboloch SR, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. Do parlamentu ju predložila skupina poslancov za koaličnú SNS."Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu. Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti SR musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia," odôvodnili predkladatelia.
Novela má zároveň zaviesť zákaz umiestňovať na budovy štátnych a samosprávnych orgánov, verejných inštitúcií, sídla bezpečnostných zložiek a na budovy vo vlastníctve štátu iné vizuálne prvky, ako štátne symboly SR, vlajky iných štátov či Európskej únie a zástavy miest a obcí. "V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, keď dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu inštitúcií," ozrejmila zámer SNS. Výnimku zo zákazu by podľa legislatívnej úpravy mohli udeliť rezort vnútra alebo príslušný okresný úrad na základe písomného rozhodnutia.V prípade definitívneho schválenia by mala novela nadobudnúť účinnosť 1. marca 2025.
Návrh zmien pri zodpovednosti za realizáciu projektu EHMK je v 2. čítaní
Za realizáciu projektu Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) prostredníctvom tretej osoby, teda priameho realizátora, by mohol zodpovedať vykonávateľ. Tomu by sa doplnilo právo na náhradu škody voči tzv. priamemu realizátorovi. Vyplýva to z novely zákona o EHMK, ktorou sa má zmeniť aj zákon poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR. Návrh podali poslanci Národnej rady (NR) SR za SNS, parlament ho v utorok posunul do druhého čítania."Navrhuje sa upraviť zodpovednostný vzťah pre prípad, ak bude vykonávateľ realizovať projekt EHMK prostredníctvom tretej osoby (priameho realizátora) a dopĺňa sa právo vykonávateľa na náhradu škody voči priamemu realizátorovi," ozrejmili predkladatelia v dôvodovej správe.
archívne video
Novelou sa má tiež umožniť kontrola účelu použitia príspevku zo štátneho rozpočtu. "Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že finančné prostriedky poskytnuté ako príspevok sa pripísaním na účet vykonávateľa považujú za vyčerpané na určený účel," uviedli poslanci.
Návrhom sa má tiež zaviesť povinnosť pre vykonávateľa postupovať pri poskytovaní príspevku alebo jeho časti priamemu realizátorovi podľa zákona o verejnom obstarávaní. "Poskytnutie príspevku zo strany vykonávateľa (mesta alebo právnickej osoby ním zriadenej alebo založenej) priamemu realizátorovi iba zmluvou bez postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní," tvrdia predkladatelia. Zakotviť tiež chcú oprávnenie Najvyššieho kontrolného úradu SR vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.Zákon by v prípade definitívneho schválenia mohol byť účinný od 1. januára 2025.
