BRATISLAVA - Vláda Roberta Fica (Smer-SD) predstavila dlho očakávaný konsolidačný balíček opatrení a to na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Základná sadzba DPH sa má zvýšiť na 23 %, pričom zároveň jej znížená sadzba poklesne na 5 %. Zavedú dane z finančných transakcií pre firmy a zvýšia firemné dane od určitej výšky príjmu. Ako to ale vidia analytici? Z tých slov veľmi nadšení nebudete.
archívne video
Podľa Horňáka je objem konsolidácie dostatočný, no prichádza neskoro
Objem predstavenej konsolidácie je dostatočný. Na druhej strane, vzhľadom na potrebu skorého predstavenia rozpočtu a vedenia debaty s Európskou komisiou, prichádza oznámenie opatrení pomerne neskoro, nie je preto ani čas na vedenie odbornej verenej debaty. V reakcii na 17 opatrení na konsolidáciu verejných financií to uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje podľa analytika najmä na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa väčší dôraz kládol na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov. "V prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel. V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce. Pri takto masívnej konsolidácii je z pohľadu pomeru spravodlivosti a výnosu práve daň z pridanej hodnoty jednou z najrýchlejších a najefektívnejších ciest," reaguje Horňák.
Horňák hovorí o znevyhodnení slovenských podnikateľov
Niektoré z týchto opatrení, napríklad daň z finančných transakcií, však majú podľa slov analytika výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. "Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti," dodáva Horňák s tým, že takéto opatrenia povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie.
V ekonomike má podľa Horňáka zmysel, aby mali všetky firmy rovnaké daňové zaťaženie, keďže je to férové ku všetkým. "Špeciálne zdaňovanie určitých sektorov zhoršuje predvídateľnosť ekonomického prostredia a môže vo firmách zvýšiť neistotu, že v zlých časoch bude tlak na konkrétne odvetvie vyšší. Z toho dôvodu môže dochádzať k tendencii vytvárať viac úspor a všeobecne byť opatrnejší pri svojej biznis stratégii, čo v konečnom dôsledku môže vplývať napríklad aj na ich ochotu investovať," pokračuje analytik.
Podľa jeho slov netreba zabúdať, že zisk je pre firmy motiváciou a vlastne aj hlavným cieľom činnosti. "Vo fungujúcom trhovom prostredí je signálom, že firma niečo robí dobre," hovorí a dodáva, že takéto selektívne zdaňovanie sa potom môže stať akýmsi „trestom za úspech“, čo prirodzene nie je cieľom hospodárskej politiky. "Okrem toho sa zvýšenie sektorových daní spolu so zrušením energopomoci premietne do výrazne vyššej inflácie pre rok 2025 – oproti nášmu súčasnému odhadu na úrovni 3,5 % môže byť vyššia aj o viac ako 1,5 percentuálneho bodu," pokračuje. Dodáva však, že pre efektívne vynakladanie prostriedkov je princíp adresnosti uplatňovaný pri niektorých opatreniach správnym krokom.
"Cieľ konsolidácie na úrovni 4,7% HDP by bolo možné dosiahnuť aj s novými opatreniami vo výške asi 1,5 miliardy eur, čím si vláda potenciálne vytvára priestor na nové výdavky presahujúce jednu miliardu. Dôležité preto bude, akým spôsobom budú tieto prostriedky použité," uzatvára Horňák.
Reakcia analytika Boháčeka, v čom vidí najväčší problém?
Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka nie je predstavených 17 konsolidačných opatrení najhoršou kombináciou, akú mohla vláda v súčasnej situácii urobiť. "To, že šetriť budeme musieť, bolo známe a nech by boli opatrenia akékoľvek a majú byť efektívne, musia sa vždy niekoho negatívne dotknúť," uvádza. Za najväčší problém vníma zameranie sa na príjmy štátneho rozpočtu, najmä z toho dôvodu, že ich skutočný prínos je len predpokladom a pokiaľ sa nepodarí vybrať na daniach z rôznych dôvodov očakávaná čiastka, je ohrozený celý konsolidačný proces.
"Na výdavkovej strane sa zdá, že ide len o prepúšťanie desatiny zamestnancov verejnej správy mimo strategických zamestnancov (polícia, vojsko, zdravotníctvo...), čo je určite potrebné v snahe o digitalizáciu štátu aj nevyhnutné. Aby nenastal v poskytovaní služieb štátu chaos, treba však taktiež zvýšiť úsilie v zavádzaní online procesov," pokračuje Boháček. Podľa jeho slov tiež úplne absentuje zníženie výdavkov na dodatočné dôchodkové príspevky, čo vníma ako najväčší nevyužitý konsolidačný priestor, ktorým by sa mohla vykryť aj zmena základne sadzby DPH. "Tá sa v konečnom dôsledku dotkne aj dôchodcov – v súčte odhadujem viac, ako keby teraz nedostali trináste dôchodky," konštatuje.
Väčšina opatrení, na ktorých sa buduje dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií, majú byť spotrebné a transakčné dane. Za pozitívum Boháček považuje, že štát myslel na malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria väčšinu ekonomického výstupu a znižuje im ako sadzby DPH, tak daňové sadzby, či posúva limity. "Daň z finančných transakcií je naopak ďalšie negatívum predstavených opatrení a krokom späť v oblasti bezhotovostného platobného styku. Aj keď sa na oko bude dotýkať len veľkým firiem, nákladovo sa prenesie na klientov-občanov rôznymi kanálmi – od operátorov, cez banky až po obchodné reťazce," dodáva analytik.
Nižšie ceny potravín podľa analytika možno čakať len ťažko
Boháček uvádza, že síce systém podpory nízkopríjmových skupín môže mať pozitívny obrazný efekt na položky daňovej povinnosti na faktúre za elektrinu, či bloček za potraviny, avšak celkové zlacnenie – napr. najmä na potravinách, je otázne. "Z historického vývoja cien vieme, že vynútiť si selektívnou sadzbou nižšiu cenu tovaru v ekonomike sa dlhodobo nedá a skôr, či neskôr bude pohltená maržou obchodníkov, a to nie z dôvodu ich chamtivosti, ale zvýšeným dopytom pri nižšej cene, ktorých ich trhovo bude motivovať ceny opäť zvyšovať. Zároveň, ostatné daňové povinnosti a poplatky, ktoré sa podľa predstavených opatrení týkajú aj najväčších predajcov, bude zvyšovať ceny iných položiek spotrebiteľského koša, čo môže aj prevýšiť úsporu z potravín," vysvetľuje.
"Konsolidačné opatrenia vlády v takejto forme sú proinflačné a prinesú reálne nižší ako predpokladaný príjem (približne o 400 miliónov eur ako predikcia), ktorý sa v čase bude ďalej znižovať. Väčšina nákladov bude spočiatku prenesená na firmy a solventnejšiu skupinu obyvateľov, avšak trhovými mechanizmami neskôr doľahne aj na bežné domácnosti. To v konečnom dôsledku negatívne ovplyvní aj rast našej ekonomiky. Bude tu samozrejme aj pozitívny dopad na zlepšenie dlhových ukazovateľov, ktorý by mal postačovať, avšak iba nateraz - v budúcnosti sa určite nevyhneme obmedzeniam výdavkov štátu. Preto opatrenia hodnotím ako z donútenia prijaté zlo, bez skutočného záujmu o zabezpečenie udržateľnosti verejných financií," konštatuje na záver Boháček.
