BRATISLAVA - Po rokoch covidu, ekonomickej krízy, energetickej krízy, inflácie a rôznych ťažkých chvíľach, ktorými si nielen Slovensko, ale aj Európa za posledných pár rokov prešla, je čas konsolidovať a získavať rezervy do rozpočtu. Na nových pravidlách sa podieľala vláda na tohtotýždňovom rokovaní. Kabinet chce do rozpočtu získať viac peňazí predovšetkým zvyšovaním daní a zavádzaním nových poplatkov. Obsah nových opatrení sa nemusí páčiť každému, no štát nevyhnutne začína uťahovať opasok a platiť viac budú prakticky všetci. Súhrn viacerých nepopulárnych, no zrejme neodvratných opatrení je skutočne rozsiahly, pričom vám prinášame jeho stručný prehľad.
VIDEO Vyjadernie premiéra z pondelňajšieho rokovania vlády:
Stručný súhrn opatrení, ktoré vláda plánuje zaviesť:
- od nového roka sa majú zvýšiť zdravotné odvody pre SZČO, samoplatiteľov a zamestnávateľov
- v pláne je aj zrušenie jedného zo štátnych sviatkov
- zvýšenie správnych poplatkov pre právnické osoby
- zmena v prípade inkasovania finančných prostriedkov pre RTVS zo štátneho rozpočtu
- zásah do odvodov v prípade II. piliera
- zavedenie bankového odvodu a spotrebnej dane za lieh a tabak
- zdanenie kryptomien
- dane z dividend
Rozpočet je v zúfalom stave a potrebuje ďalšie miliardy
Štát je totiž v nezávideniahodnej kondícii. Potrebuje totiž hľadať v rozpočte ďalšie miliardy. Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) však tempo konsolidácie nemá presiahnuť 0,5 percenta HDP ročne. Štátny rozpočet by sa mal ozdraviť zhruba o 800 miliónov eur, celková širšia konsolidácia by mala byť na úrovni zhruba 1,96 miliardy eur.
"Domnievam sa, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti. Plus zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, plus veľmi výrazná bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotékach, čo sú mimoriadne vážne sociálne pomoci, ktoré sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame," reagoval po rokovaní vlády v pondelok Fico.
Zvýšenie zdravotných odvodov pre SZČO, samoplatcov a zamestnávateľov
Ako prví pocítia zmenu SZČO, zamestnávatelia či tzv. samoplatci. Zdravotné odvody sa totiž majú od nového roka pre túto skupinu ľudí zvýšiť. Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa má zvýšiť z desať na 11 percent vymeriavacieho základu, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa má upraviť z päť na 5,5 percenta. V prípade SZČO a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent, ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím zo sedem na 7,5 percenta z vymeriavacieho základu.
"Zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, keď príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému," odôvodňuje sa v materiáli.
Zrušenie voľna v Deň Ústavy SR
Vláda Roberta Fica má v pláne aj ďalšiu vec, ktorá nikdy predtým nevstúpila do platnosti, hoci bola viackrát diskutovaná. Voľno počas Dňa Ústavy, ktoré pripadá na 1. septembra, by sa malo zrušiť, čo by malo priniesť ekonomike ďalšiu finančnú injekciu, no vláda si od zrušenia tohto voľného dňa sľubuje aj mierne zvrátenie klesajúcej demografickej krivky. Účinnosť tohto pravidla sa však predpokladá až od roku 2025, keďže v roku 2024 pripadá 1. september na víkend.
Slovensko má pritom všeobecne najviac štátnych sviatkov s počtom 15. Zrušenie pracovného pokoja bola dohoda koalície, tvrdí minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). "Jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, dokáže do rozpočtu v budúcnosti priniesť 130 miliónov eur. Hľadali sme vhodné dni a zhodli sme sa zatiaľ na tomto jednom dni," poznamenal.
Zvýšenie súdnych a správnych poplatkov
Od apríla 2024 by sa mali zvýšiť súdne a správne poplatky. Navrhuje to vláda v legislatívnom konsolidačnom balíku, ktorý schválila v pondelok. Zámerom úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. Väčšina z nich sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku, čo bolo v roku 2009. "Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 percent), keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú," vysvetlil kabinet v predloženom návrhu.
Vláda v materiáli pripomína, že v roku 2022 úhrady správnych a súdnych poplatkov do štátneho rozpočtu predstavovali 205 miliónov eur, z čoho 37,5 milióna eur tvoria súdne poplatky. Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa má zmeniť iba minimálna alebo maximálna suma výsledného poplatku. Zmenou sa tiež nezasahuje do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov s cieľom minimalizovať manipuláciu s hotovosťou.
Vláda tiež navrhuje zvýhodniť podanie návrhu elektronicky pri zachovaní 50 percent zníženia sadzby poplatku so stanovením maximálneho zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70 eur na 50 eur. Upraviť sa má aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,5 eura a súčasne sa stanovuje úprava sumy krátenia poplatku pri jeho vrátení zo zákonného dôvodu nastavením najnižšej sumy na úrovni 10 eur.
Zmena v prípade financovania verejnoprávnej RTVS
RTVS má dostávať zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
"V súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií sa prijíma konsolidačné opatrenie, ktorým sa zabezpečuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP. Výška príspevku vychádza zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období," uvádza sa v materiáli o opatrení, ktorým sa novelizuje zákon o RTVS. Príspevok pre RTVS sa zmenou redukuje, v júni schválili poslanci pre RTVS nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,17 percenta HDP. Nárokovateľný príspevok nahrádza koncesionárske poplatky, ktoré boli hlavným zdrojom príjmov RTVS v predchádzajúcom období.
Spotrebné dane a návrat odvodu pre banky, zvýšenie dane za tabak a alkohol, zvýšenie daní z dividend a kryptomien
Svoj "comeback" zažije aj v minulosti aplikovaný mimoriadny odvod pre banky, ktorý vláda roku 2020 zrušila. Aplikovanie takéhoto odvodu sa zrejme aj podpíše na cenách poskytovaných produktov bankami, ako sú napríklad hypotekárne úvery či iné záležitosti.
Vláda v rámci konsolidačného balíka plánuje od budúceho roka zaviesť tento mimoriadny bankový odvod so sadzbou 30 %, ako aj zvýšiť spotrebné dane z tabaku a alkoholických nápojov. Potvrdil to minister financií Kamenický. Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu priniesť 336 miliónov eur. "Bankový odvod bude mať sadzbu 30 %, ktorá bude klesať po 5 % až do roku 2027. Celkovú efektívnu daňovú sadzbu sme nastavili v nasledujúcom roku na úroveň 45 %," vyčíslil Kamenický s tým, že sadzba pre banky nebude likvidačná. Opatrenie má platiť od 1. januára budúceho roka.
Ďalšie opatrenie plánované od začiatku budúceho roka je zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach, čo by do štátneho rozpočtu prinieslo 27 miliónov eur. "Naďalej bude platiť 10 % DPH na jedlo a nealkoholické nápoje v reštauračných zariadeniach," doplnil Kamenický. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno.
Od 1. februára by sa mala zvýšiť spotrebná daň na tabak, pričom to bude predstavovať asi 40 centov na krabičku. "Rok 2025 by bol bez zvýšenia, rok 2026 so zvýšením o 40 % za jednu krabičku a v roku 2027 opäť bez zvýšenia," konštatoval minister financií.
Kamenický avizoval aj zvýšenie zrážkovej dane z dividend na 10 %, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu 5,4 milióna eur.
Ďalším plánovaným opatrením je opätovné zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien, ktoré má do rozpočtu prispieť skoro 33 miliónmi eur.
Vráti sa minimálna daň z príjmu právnických osôb, zdanenie ropy či plynu
Vláda sa taktiež plánuje vrátiť k zavedeniu minimálnej dane z príjmu právnických osôb (DPPO), čo prinesie do rozpočtu 102,4 milióna eur. "Bude sa to týkať všetkých právnických osôb, nie živnostníkov," dodal Kamenický.
Ďalším z plánovaných opatrení je aj predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu, od čoho minister očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur. "Ďalším opatrením je zavedenie dorovnávacej dane z DPPO, ktorá prinesie 48,5 milióna eur. Je to nové opatrenie Európskej komisie (EK)," doplnil šéf rezortu financií.
Do štátneho rozpočtu má prispieť 79,8 miliónmi eur aj zvýšený odvod zo zisku Vodohospodárskej výstavby. Vláda chce taktiež zvýšiť poplatok z núdzových zásob ropy o jeden cent. "Z účtovného hľadiska nám to prinesie 33 miliónov eur," uzavrel Kamenický.
Zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera
Ďalším opatrením je zníženie odvodu do II. dôchodkového piliera zo súčasných 5,5 % na 4 %, ktoré bude zatiaľ trvalé. Uviedol to minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) po pondelkovom rokovaní vlády na brífingu pri predstavovaní konsolidačných opatrení.
K tomuto opatreniu sa pristupuje aj preto, lebo vláda schválila navýšenie trinásteho dôchodku. Nižšia sadzba do druhého piliera teda znamená, že viac peňazí tak dostane Sociálna poisťovňa v rámci I. piliera. Priniesť by to malo viac ako 365 miliónov eur.
Globálna daň z príjmu vo výške aspoň 15%
Zabezpečiť minimálne 15 % zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktorí sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny je zámerom návrhu zákona o dorovnávacej dani, ktorý v pondelok schválila vláda. Národnej rade (NR) SR ju odporúča prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Ide o transpozíciu európskej smernice, ktorou sa do práva EÚ prevzali odporúčania tzv. druhého piliera iniciatívy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k reforme medzinárodného zdaňovania. Návrh zákona sa vzťahuje na skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur, ktoré dosiahli v najmenej dvoch zo štyroch predchádzajúcich účtovných období.
"Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane," priblížil rezort financií. Z pôsobnosti zákona majú byť vylúčené subjekty, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Účinnosť zákona sa navrhuje 31. decembra 2023.
