OTTAWA - Štúdia zverejnená v časopise Social Science and Medicine rozoberá citlivú tému koncentračných táborov a hľadá možnú odpoveď na otázku, prečo uväzneným ženám náhle skončil menštruačný cyklus. Jej autori sa pri vypracovaní materiálu nezaoberali iba štatistikami, ale pracovali aj s výpoveďami väzenkýň, ktoré prežili holokaust.
Náhle zastavenie menštruácie (amenorea) u žien v koncentračných táboroch sa historicky pripisuje traume a podvýžive. Nový výskum však poukazuje aj na podstatne temnejšiu príčinu. Na základe písomných historických záznamov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí prežili holokaust, našli vedci dôkazy o tom, že uväzneným ženám boli do jedla pridávané syntetické steroidy obmedzujúce plodnosť. "Hneď po príchode do koncentračných táborov viac ako 98 percent žien prestalo menštruovať," stojí v správe.
Cyklus im zastavili zámerne
Jednou z jej autoriek je Peggy Kleinplatzová z Univerzity v Ottawe, ktorá poukazuje na to, že takýto náhly jav nemohol byť spôsobený stresom alebo hladovaním. "Pri iných strašných masových zverstvách v histórii sa takýto náhly nástup amenorey buď nevyskytol, alebo mal v kombinácii hladom a traumou, ktoré pretrvávali 12 až 18 mesiacov, pomalý nástup. Moja otázka teda znela: Čo sa dialo s týmito ženami v táboroch smrti, čo bolo pre ne charakteristické a spôsobilo, že k tomu došlo okamžite a nedalo sa to úplne odôvodniť hypotézami buď o traume, podvýžive alebo oboch? Začala som preto skúmať, či nedošlo k nejakému zámernému pokusu spôsobiť židovským ženám zastavenie cyklu," vysvetľuje Kleinplatzová.
Po vypočutí svedectiev od 93 osôb s priemerným vekom 92 rokov, ktoré prežili holokaust, sa zistilo, že okrem dvoch sa u všetkých objavila amenorea po príchode do tábora. Ženy, ktoré neprestali menštruovať, boli iba tie, ktoré si všimli, že v polievke je niečo navyše a odmietali jesť. Väzenkyňa, ktorá náhodou v deň svojho príchodu dostala menštruáciu povedala, že bola nútená prehltnúť tabletku a hneď prestala krvácať. Toto potvrdili aj ďalší preživší, keď uviedli, že videli, ako ženám podávali tabletky alebo injekcie a potom prestali mať cyklus. Jedna z oslovených pracovala v kuchyni v Osvienčime a pamätá si, ako sa do polievky pridávali svetloružové chemikálie podobné zrnu, aby sa zabezpečilo, že väzenkyne nedostanú menzes. "Táto polievka bola podávaná iba ženám, nie mužom a nikdy ju nekonzumovali ani dozorcovia."
Sterilizácia žien bez ich vedomia
Ďalšie dôkazy o používaní chemických látok narušujúcich reprodukčné procesy v nacistických táboroch boli nájdené aj v dokumentácii predloženej počas Norimberského procesu. Napríklad v korešpondencii zo stretnutia najvyšších predstaviteľov vo Führerovom ústredí v júli 1942 sa uvádza, že témou diskusie bola sterilizácia Židoviek. Na stretnutí sa rozhodlo, že "by sa mala nájsť metóda, ktorá by viedla k sterilizácii osôb bez ich vedomia" a že experimenty na vytvorenie tejto schémy sa budú vykonávať v Osvienčime. Vedci sú presvedčení o tom, že počas druhej svetovej vojny sa v Nemecku vyrábalo veľké množstvo sexuálnych steroidov. Lenže výskumníci pracujúci na sterilizácii židovských žien nesmeli viesť písomné záznamy, takže štúdia nedokáže presne definovať, aké látky sa v "koncentrákoch" použili. Vedia ale, že 98 percent preživších zažilo po holokauste tehotenské komplikácie a nemohli mať toľko detí, koľko chceli. Zo 197 potvrdených tehotenstiev sa približne štvrtina skončila potratom, zatiaľ čo ďalších 6,6 percenta viedlo k pôrodu mŕtveho plodu. Celkovo len 16 percent účastníčok štúdie dokázalo donosiť viac ako dve deti napriek tomu, že väčšina z nich zúfalo chcela viac potomkov.
