LONDÝN - Plače celá Británia! Svet obletela mimoriadne smutná správa. A to, že kráľovná Alžbeta II., ktorá bola najdlhšie vládnucim panovníkom britskej monarchie, zomrela. Na večnosť odišla vo veku 96 rokov s tým, že do poslednej chvíle si plnila svoje pracovné povinnosti.
Smutnú správu potvrdil v stanovisku Buckinghamský palác: „Kráľovná zomrela pokojne na zámku Balmoral dnes popoludní.”
Ako sa ďalej uvádza v stanovisku kráľovský pár dnes večer zostane na zámku. Zajtra sa presunie do Londýna.
Elizabeth Alexandra Mary, budúca britská kráľovná Alžbeta II., sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne ako prvorodená dcéra Alberta, vojvodu z Yorku, a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku. Mala mladšiu sestru Margaret, grófku zo Snowdonu (1930 – 2002).
Pokojný rodinný život princeznej sa skončil v roku 1936, keď zomrel jej starý otec, kráľ Juraj V. Jeho nástupcom sa najprv stal jej strýko Eduard III., ktorý sa však rozhodol dať prednosť láske a oženil sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou, čím prenechal vládu svojmu bratovi Jurajovi VI. Jedenásťročná princezná Elizabeth sa tak stala prvou v nástupníckej línii na britský trón.
Počas druhej svetovej vojny sa obe princezné, Elizabeth i Margaret, z dôvodu bezpečnosti zdržiavali na Windsorskom hrade, kde sa snažili zahnať pochmúrne myšlienky v ťažkej situácii - okrem iného aj tradičnými vianočnými predstaveniami s deťmi služobníctva. Vtedy Elizabeth po prvý raz vystúpila aj na verejnosti, a to v živom vysielaní rozhlasovej stanice BBC. Chcela povzbudiť deti v Británii, z ktorých mnohé museli byť v tých časoch evakuované. Po dovŕšení 18-tich rokov sa stala štátnou poradkyňou v neprítomnosti kráľa.
Philipa, vtedy 13-ročného chlapca a svojho budúceho manžela, spoznala na svadbe jeho bratranca ako osemročná v roku 1934, keď ešte vôbec netušila, že ako manželia strávia 73 rokov. Až o 12 rokov neskôr požiadal Philip princeznú Elizabeth o ruku, ale snúbenci museli čakať, kým nevesta nedovŕši 21. rok svojho života. Stalo sa tak 21. apríla 1947.
Philip a Elizabeth sa zasnúbili 6. júla 1947 a svadba sa konala 20. novembra 1947. Philip sa vzdal všetkých svojich titulov, ktoré ho spájali s nemeckými koreňmi a prijal matkino meno Battenberg v poangličtenej forme Mountbatten. Prestúpil tiež z pravoslávnej do anglikánskej cirkvi - ako dieťa pochádzajúce z gréckej i dánskej kráľovskej rodiny bol totiž pokrstený pravoslávnym obradom.
Mladý pár žil istý čas na ostrove Malta. Philip slúžil v námorníctve a princezná cestovala medzi Maltou a Londýnom, kde sa o ich ročného syna Charlesa starali starí rodičia. Počas cesty po africkej Keni zastihla 6. februára 1952 Elizabeth správa, že zomrel jej otec, britský panovník Juraj VI. Princezná bola ihneď oficiálne vyhlásená za kráľovnú, ale korunovaná bola ako Alžbeta II. až 2. júna 1953.
Mladá, 26-ročná panovníčka sa postavila na čelo britského Spoločenstva národov, britskej armády, letectva a námorníctva i vyše 700 organizácií. Zároveň sa stala najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi a vojvodkyňou z Lancasteru. Princ Philip sa stal vojvodom z Edinburghu a prijal tituly Jeho kráľovskej Výsosti a britského princa.
Alžbeta II. a princ Philip mali okrem korunného princa Charlesa, ktorý sa narodil v roku 1948, aj ďalšie tri deti: princeznú Annu (1950), princa Andrewa (1960) a princa Edwarda (1964). S narodením princa Andrewa sa Alžbeta II. stala od čias kráľovnej Viktórie prvou britskou panovníčkou, ktorá porodila dieťa počas vládnutia. Jej manželstvo s Philipom trvalo 73 rokov - až do smrti princa, ktorý zomrel 9. apríla 2021 vo veku 99 rokov.
V roku 2002 Alžbeta II. oslávila 50. výročie svojej vlády - ako jedna z mála britských panovníkov, ktorým sa podarilo tento míľnik dosiahnuť. Oslavy však zatienil aj smútok. Vo februári vo veku 71 rokov na následky porážky zomrela totiž jej sestra princezná Margaret a iba niekoľko týždňov nato skonala vo veku 101 rokov aj kráľovná matka.
Keď sa Alžbeta II. stala kráľovnou, britským premiérom bol Winston Churchill a na čele ZSSR stál Josif Vissarionovič Stalin. Na tróne prežila studenú vojnu aj pád komunizmu vo východnej Európe. Zažila aj útok na newyorské dvojičky, teroristický útok v Londýne, referendum Škótska o odtrhnutí od Británie či brexit.
