BRATISLAVA - Príchod nového roka sa spája aj s novinkami v parlamente, ktoré už viac nepočkajú. Okrem legislatívnych návrhov na plénum čaká aj voľba budúceho predsedu parlamentu. Toho už poslanci nemajú viac ako polroka, kedy sa z tejto stoličky odobral už dnes pôsobiaci prezident a čestný predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini. Od tých čias jeho stoličku stále nikto neobsadil a celý politický proces a vedenie schôdzí funguje len za asistencie niekoľkých podpredsedov parlamentu. Sú nimi traja členovia vládnej koalície - Tibor Gašpar, Andrej Danko a Peter Žiga. Politológovia však už v týchto dňoch prezradili svoje očakávania o tom, kto by mohol nahradiť Petra Pellegriniho v pozícii šéfa parlamentu.
K tejto téme sa vyjadril politológ, odborný asistent a tajomník Inštitútu politológie Filozofickej fakulty na Prešovskej univerzite, Michal Cirner. Svoje názory doplnil aj druhý politológ, vysokoškolský pedagóg a dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave, Radoslav Štefančík.
archívne video
Téma nového predsedu parlamentu sa opäť dostala do popredia ihneď po tom, čo šéf narodniarov Andrej Danko vyhlásil, že sa vzdáva snahy o obsadenie tohto postu. SNS totiž podporí kandidáta zo strany Hlas-SD. To značne zúžilo výber budúcich "nádejných" predsedov parlamentu. Výber sa totiž odteraz točí už len okolo niekoľko známych mien.
Meno, o ktorom sa hovorilo už dlhšie, no je tu háčik
Cirner pripomenul, že oficiálnym kandidátom na post šéfa parlamentu bol terajší minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, Richard Raši. Jeho hypotetická nominácia na post predsedu parlamentu sa však, logicky, spája s istým problémom. Jedna osoba totiž nemôže sedieť na dvoch stoličkách naraz.
Okolo mien Žiga a Raši chodí aj Štefančík. Doplnil však aj ďalšie. "Mohol by to byť súčasný poverený podpredseda Peter Žiga, minister Richard Raši, ministerka Denisa Saková, ale viem si na jeho čele predstaviť aj štátneho tajomníka z ministerstva investícií Michala Kaliňáka," spomenul niekoľko kandidátov Štefančík.
Kto by nahradil Rašiho v poste ministra?
"Odvtedy sa však všeličo v koalícii a aj v Hlase zmenilo. Ak by sa stal predsedom parlamentu Raši, bolo by potrebné menovať nového ministra na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktorým by sa mohol stať doterajší štátny tajomník Michal Kaliňák, takže ide o logistický politický manéver, do ktorého by musel byť zapojený premiér, vláda a prezident," pripomenul Cirner.
Problém by nevznikol len v kabinete, ale aj v poslaneckých laviciach
Návrat Rašiho do parlamentu by podľa Cirnera znamenal ešte jeden problém. Jeden z náhradníkov za Hlas-SD by musel opustiť parlament. "Preto by najjednoduchším riešením bolo, aby sa predsedom parlamentu stal doteraz poverený vedením parlamentu Peter Žiga z Hlasu, ktorý je formálne podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Zdá sa, že sa vo funkcii "zabýval", takže je to tiež možnosť, s ktorou sa dá rátať," doplnil politológ Cirner z Prešovskej univerzity v Prešove.
Šutaj Eštok sa tiež núka ako alternatíva
V rámci tejto tému však vyskakuje ešte jedno dôležité meno – aktuálny šéf Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj-Eštok. Podľa Cirnera prvý muž Hlasu vedie veľmi komplikovaný rezort, ktorý berie veľa času a energie, pričom Šutaj Eštok musí zároveň viesť aj stranu ako takú. "Vieme, že poslanecký klub Hlasu nefunguje stopercentne (sú tam rebeli hovoriaci si Hlas rozumu a možno sú tam aj ďalšie problémy), preto by príchod Šutaja-Eštoka na post predsedu parlamentu znamenal, že sa môže viac venovať strane a priamo v parlamente, aj ukočírovaniu poslaneckého klubu strany," vyslovil hypotézu Cirner.
"Viem si predstaviť aj nasledovnú zmenu: Denisa Saková šéfka parlamentu, Samuel Migaľ minister hospodárstva. Ministerka Saková je totiž v tejto vláde značne neviditeľná, možno by jej takého zviditeľnenie pomohlo. Mať na čele parlamentu ženu by znamenalo menej testosterónu počas rokovaní, čo by mohlo pomôcť slovenskej politickej kultúre. Zároveň by sa tým mohol vyriešiť problém so štyrmi "rebelujúcimi" poslancami okolo pána Migaľa," ponúkol svoju ďalšiu úvahu politológ Štefančík.
Kedy by mohol nový šéf parlamentu začať úradovať?
Ak vraj všetko pôjde podľa koaličného plánu, podľa Cirnera by mohol novozvolený šéf parlamentu "prebrať kormidlo" až na februárovej schôdzi parlamentu. Tá sa konkrétne koná v utorok 4. februára 2025. Funkcie sa vrátane všetkých právomocí ujíma v momente zvolenia.
Všetko môžu zvrátiť rebeli z Hlasu a aj huliakovci
"Môžeme sa dočkať aj nejakého prekvapenia, ak by koalícia chcela situáciu využiť na "prepriahanie" vo vláde, to znamená, že by došlo k rekonštrukcii vlády. Vtedy by mohol parlament viesť aj niekto iný ako spomenutí páni z Hlasu. Je to však dosť nepravdepodobné, no na zvolenie šéfa parlamentu je potrebných 76 hlasov, takže ak Huliakovci a Hlas rozumu nebudú hlasovať v súlade s koalíciou, nemusí sa voľba predsedu parlamentu podariť. Bude dosť záležať od týchto dvoch zoskupení, koho budú chcieť podporiť na post predsedu parlamentu," upozornil na záver Cirner.
