PRAHA - Miroslava Moravca (†70) poznalo veľa ľudí podľa tváre, ale podľa charakteristického hlbokého a hebkého melodického hlasu úplne všetci. Pravdu o nezhodách so synom i svoju sexuálnu orientáciu si zobral so sebou.
Miroslav Moravec sa narodil 6.januára 1939 v Prahe. Rodičia pochádzali z Hanej, otec bol znalec a odborník na látky a pracoval ako obchodný námestník v pražskom Dome módy, kde bola zamestnaná i jeho žena Miroslava. Bola vyučená krajčírka, ale pracovala ako pokladníčka. Okrem syna mali o tri roky mladšie dvojičky – dcéry Máriu a Miladu. Po ukončení základnej školy pokračoval na gymnáziu. Mal veľmi rád literatúru a stal sa z neho vášnivý zberateľ kníh. Mal talent na jazyky, hovoril po anglicky, rusky a neskôr sa naučil po francúzsky a španielsky. I keď rodičia neboli nadšení zo synovej voľby stať sa hercom, Miroslav bol presvedčený o hereckej budúcnosti. Prijímacie skúšky na DAMU absolvoval trikrát. Odmietli ho s paradoxnými vysvetleniami. „Prvýkrát ma vyhodili, že nemám hlas. Druhýkrát ma vyhodili, že nemám talent, a keď som ku skúškam prišiel už po vojne tretíkrát, tak mi povedali, že mám taký talent, že je ma na školu škoda, a mám ísť rovno hrať divadlo,“ spomínal Moravec s úsmevom pre vlasta.cz. Školu vyštudoval v roku 1962 diaľkovo.
Už počas štúdií prijal prvé angažmán v Moste. V ďalších rokoch potom hral v Chebe a v Gottwaldove. V roku 1968 dostal angažmán v Divadle za bránou. Od roku 1980 pôsobil v Divadle S. K. Neumanna. V roku 1996 sa stal členom Divadla na Vinohradoch, v ktorom zostal až do roku 2004 a odišiel s pocitom krivdy, výpoveď mu dal bývalý kolega herec. Dotklo sa ho správanie a spôsob, akým mu nový šéf oznámil koniec v divadle. „Zavolal si ma do kancelárie a povedal mi, že musím odísť. Noblesu u mňa stratil vo chvíli, keď ma na odchode zastavil medzi dverami so slovami, aby som na seba nechal kontakt sekretárke: ,To keby si niekto niekedy spomenul, že ste tu hrali...‘ Vtedy som mal chuť skočiť mu na krk,“ opísal nepríjemnú spomienku známy herec.
Vo filme sa prvýkrát objavil ako osemnásťročný (Hra o život). Nasledovali Kdyby tisíc klarinetů, Princ a Večernice, Zítra vstanu a opařím se čajem, Kamarád do deště, Pozor, vizita!, Byl jednou jeden polda, Václav... Do menších úloh ho obsadili aj v seriáloch Nemocnice na kraji města, Sanitka, Pan Tau, Dobrodružství kriminalistiky, Návštěvníci, Bylo nás pět, Četnické humoresky a v ďalších. Veľa snímok bolo takzvaných béčkových a kývol na ne len pre peniaze. Večne ich potreboval, lebo svoj pocit, že je nepekný, si vykupoval práve peniazmi a nezmyselnými vecami, garderobiérke napríklad dával 5000 korún… zarábal výborne, ale nikdy žiadne peniaze nemal. Spôsobil to aj bujarý spôsob života. Ku koncu života mal vraj existenčné probémy a dlhy.
Odohral okolo sto rolí, ale o dabingupre vlasta.cz povedal: „Dabovať postavu znamená znovu ju vytvoriť.“ Svoj hlas prepožičal hereckým hviezdam ako Jean Marais, Alain Delon či Jean-Paul Belmondo. Bol aj legendárnym inšpektorom Kojakom a komisárom Moulinom. Predstaviteľ Moulina, Yves Rénier, sa s Moravcom dokonca stretol a uznal, že jeho drsnejší hlas postave sedí, a inšpiroval sa ním. Medzi posledné úlohy patrili postava námestníka ministra vnútra v komediálnej trilógii Bol raz jeden policajt (1995, 1997, 1999) a Kameňák 3 (2004), kde zaznel jeho hlas, hovoril Boha.
Manželkou Miroslava Moravca bola výtvarníčka Marie, ktorej hovoril Milča. Mali jedného syna Prokopa. Vzťah otec - syn, bol veľmi zložitý, čo sa medzi nimi stalo, vedeli len najbližší. Tí však o tejto situácii odmietali hovoriť, priznali len, že v tom boli nejaké dávne rodinné dôvody. Okrem blízkych najviac Miroslava Moravca poznala publicistka a spisovateľka Miroslava Besserová, ktorá s hercom spísala v roku 2000 autobiografickú knihu Život je parádní jízda. Ale ani ona nechcela hovoriť o podrobnostiach: „Prepáčte, ale nepoviem, čo sa stalo, nebudem vyťahovať žiadnu špinu. Všetko sa urovnalo a Mirek sa stal šťastným starým otcom vnuka Daniela.“ Ideálne to stále medzi nimi nebolo, lebo Miroslav Moravec o sebe hovorieval, že je šafranový dedko: „Vnuka totiž vidím ako šafranu.“
Postupne ho začali sprevádzať zdravotné ťažkosti, ktoré začali zlomenou nohou v krčku. V marci 2006 ju spôsobila taxikárka, ktorá ho pri cúvaní nevidela. Nasledovala operácia, následne reoperácia, chodil s barlami a veľmi dlho rehabilitoval. Pribudli ďalšie zdravotné komplikácie: sivý zákal, problémy so srdcom, pľúcna embólia. I napriek zhoršujúcemu sa sluchu daboval ďalej. Dobehlo ho i celoživotné fajčenie, bojoval s mnohými nádormi a rakovinou pľúc. Svoju diagnózu zľahčoval, dlho o nej nikomu nepovedal, vlastné trápenie si nechával pre seba. V deň, keď skonal 29. marca 2009, mal veľmi silné bolesti, nezaberali žiadne lieky. Požiadal preto všetkých, aby odišli, že chce byť počas posledných chvíľ života sám.
Rodina nestála pri sebe ani počas jeho pohrebu. V krematóriu v pražských Strašniciach v predných laviciach pre pozostalých sedeli hercove sestry a synovec, syn Prokop s matkou výtvarníčkou Mílou boli skrytí v poslednom rade. Keď sa obrad skončil a prišlo na kondolovanie, nenápadne odišli a stretnutiu so zvyškom rodiny sa vyhli.
Po jeho smrti sa denníku Blesk ozval mladý muž, ktorý tvrdil, že so slávnym hercom niekoľko rokov udržoval intímny pomer. „Zoznámili sme sa v kaviarni, kam väčšinou chodia iba homosexuáli. Neskôr sme sa náhodne stretli v gay saune. A Mirek povedal, že to je asi osud. „Týmto dňom sa to všetko začalo. Náš vzťah bol nárazový. Obaja sme mali veľa práce, takže sme každý žil po svojom a občas si dohodli spoločné stretnutie. Bolo to príjemné v tom, že ani jeden z nás si na toho druhého nerobil nároky,“ popísal údajný vzťah milenec Martin Vaněk.
