BRUSEL - Tohtoročný jún bol druhý najteplejší v Európe a tretí najteplejší vo svete od začiatku meraní. Uviedla to únijná služba pre monitorovanie atmosféry Copernicus. V Európe boli teploty vyššie ako priemer za roky 1991 až 2020. Nadpriemerné teplo bolo aj na Sibíri či v Ázii. Naopak v Južnej Amerike teploty klesli pod dlhodobý priemer.
Celosvetovo boli teploty v júni o 0,31 stupňa vyššie ako dlhodobý priemer za roky 1991 až 2020, ktorý predstavoval bezmála 16 stupňov. Tohtoročné júnové teploty zaostali len za rokmi 2019 a 2020. V Európe boli teploty vyššie o 1,6 stupňa ako dlhodobý priemer a len mierne zaostali za najteplejším júnom z roku 2019.
Španielsko, Francúzsko a časť Talianska v júni zasiahla predčasná vlna horúčav a na mnohých miestach meteorológovia zaznamenali teploty nad 40 stupňov. "Očakáva sa, že vlny horúčav podobné tým tohtoročným budú v nasledujúcich rokoch v Európe aj vo vzdialenejších krajinách čoraz častejšie a silnejšie," uviedol šéf služby Copernicus pre monitorovanie klimatických zmien Carlo Buontempo.
Nižší bol aj úhrn zrážok
"V júni 2022 bolo počasie suchšie nad väčšinou Pyrenejského polostrova, v Británii a v Írsku, v oblasti od severného Balkánu až po východnú Európu, nad severozápadom Ruska a v Taliansku," uviedla služba Copernicus. Nad väčšinou Európy bol úhrn zrážok za posledných 12 mesiacov nižší ako dlhodobý priemer. Nadpriemerné teploty a nedostatok zrážok ďalej zhoršili sucho, ktoré zažíva časť Európy, napríklad Pádska nížina.
Nadpriemerné teploty meteorológovia namerali v júni tiež na Sibíri a vo veľkej časti Ázie. Napríklad v Tokiu bolo päť dní za sebou nameraných viac ako 35 stupňov Celzia, čo bol pre japonskú metropolu rekord. Výrazne nadpriemerné boli teploty aj v Antarktíde. Naopak vo veľkej časti Južnej Ameriky bolo počasie chladnejšie ako priemer za roky 1991 až 2020. Rast priemerných teplôt vedci a meteorológovia pripisujú zmenám klímy. "Tie sú spôsobené človekom a očakáva sa, že budú pokračovať aj v budúcnosti," uviedla služba Copernicus.