MNÍCHOV - Nemecký herec Mario Adorf je slovenskému divákovi známy z kultového filmu Plechový bubienok, z filmu Vinnetou ako záporák Santer, z rozprávky o Fantaghiró či z dramatického seriálu Via Mala, kde hral aj Juraj Kukura. Hoci bude mať už 91 rokov, ešte stále je herecky aktívny.
Mario Adorf sa narodil 8. septembra 1930 v Zürichu ako syn ženatého talianskeho lekára a nemeckej slobodnej matky. Svojho otca videl len raz v živote. Vyrastal v malom nemeckom mestečku Mayen. Po maturite v roku 1950 začal študovať filozofiu a divadelné vedy na univerzite v Mainzi, pričom mal v pláne stať sa učiteľom.
V štúdiu pokračoval ďalej v rodnom Zürichu, kde sa zoznámil so študentským divadlom a to rozhodlo o jeho ďalšom smerovaní. V rokoch 1953 – 1955 navštevoval hereckú školu Otta Falckenberga v Mníchove a práve v tomto meste sa stal členom činohry Kammerspiele, kde pôsobil sedem rokov.
V tomto čase získaval Mario Adorf prvé skúsenosti pred kamerou. Jeho prvým filmom bola v roku 1954 trojdielna vojnová snímka Jednotka 08/15 – ironický pohľad do zákulisia nemeckého Wehrmachtu nakrútený na základe románu Hansa Hellmuta Kirsta. Režisér Robert Siodmak ho v roku 1957 obsadil do filmu Noc, v ktorej prišiel diabol. Film získal hlavnú cenu na festivale v Karlových Varoch.
Koncom 50. rokov odišiel Mario Adorf do Hollywoodu a potom sa na istý čas usadil v Taliansku. V roku 1963 sa objavil v úlohe podliaka Santera v legendárnom filme Vinnetou. Filmové ponuky sa začali hrnúť a spolu s nimi aj príležitosti, v ktorých mohol Mario Adorf rozvinúť svoj herecký talent. Spomenúť možno filmy Dobrodruh z Istanbulu (1965), klasiku detektívneho žánru Desať malých černoškov nakrútenú podľa nesmrteľnej Agathy Christie (1965), či western Mŕtvy bod (1970), v ktorom stvárnil Adorf titulnú postavu.
Taliansky režisér Steno ho v roku 1972 obsadil do drámy Polícia ďakuje. V roku 1975 čakala na Maria Adorfa veľká herecká šanca v podobe filmu Stratená česť Kataríny Blumovej. Na réžii sa podieľali režisérka Margarethe von Trotta a známy nemecký režisér Volker Schlöndorff.
V skvelej hereckej spoločnosti (Gian Maria Volonté a Erland Josephson) sa Mario Adorf ocitol vďaka filmu Mám strach, ktorý v roku 1977 nakrúil Damiano Damiani. Objavil sa tiež vo filme Fedora (1978) slávneho amerického tvorcu Billyho Wildera (Niekto to rád horúce).
Práve Volker Schlöndorf potom obsadil Maria Adorfa do jednej z jeho najznámejších úloh – stvárnil hlavného hrdinu v kultovom filme Plechový bubienok nakrútenom podľa literárnej predlohy Güntera Grassa. Film, na ktorom sa podieľal aj slovenský kameraman Igor Luther, získal Zlatú palmu na festivale v Cannes a o rok neskôr si vyslúžil sošku Oscara.
V roku 1981 hral Adorf vo filme Lola predčasne zosnulého režiséra Rainera Wernera Fassbindera. Francúz Claude Chabrol ho zasa obsadil do známeho filmu Tiché dni v Clichy (1990).
Mario Adorf sa často objavoval aj v televíznych seriáloch, ako napríklad známa Chobotnica o boji polície proti talianskej mafii. Za vrchol v tomto žánri sa dá považovať seriál Via Mala, ktorý nakrútil v roku 1985 Tom Toelle podľa románu Johna Knittela. V temnom a dramatickom príbehu z horského prostredia Álp rozvinul Adorf naplno svoju schopnosť stvárňovať negatívne postavy – v tomto prípade despotického a alkoholu holdujúceho otca rodiny. Úspešne mu sekundovali aj Juraj Kukura či Pavel Landovský a kameramanom bol opäť Igor Luther. Pre zaujímavosť, hudbu k seriálu zložil slávny Ennio Morricone.
Presne pred 30 rokmi vyšiel prvý diel rozprávky o princeznej Fantaghiró, kde si Mario Adorf zahral kráľa. Jednu z jeho scén stvárnila česká herečka Kateřina Brožová.
Ešte v roku 2014 vytvoril Mario Adorf hlavnú postavu vo filme Posledný spravodlivý a v roku 2020 si zahral v kriminálnom filme Alte bande. Napriek tomu sa posťažoval, že starší herci už nedostávajú toľko príležitostí a vďaka umeniu maskérov im berú úlohy oveľa mladší kolegovia. „Prečo by mali mladí hrať starých? To je predsa nezmysel,” vyhlásil pred pár dňami pre magazín Brisant.
Herec už minulý rok pri príležitosti svojich 90. narodenín špekuloval, či nejde o jeho posledné leto. Ako však vysvetlil, nejde v jeho prípade o žiadne pochmúrne uvažovanie. „Táto myšlienka "poslednýkrát" dodáva okamihu niečo zvláštne,” povedal pre Spiegel. Nespôsobovalo mu to teda smútok, ale „dokonca ma uspokojuje vedome si tieto okamihy vychutnávať,” uviedol Adorf.
