Poslanci ukončili piatkové rokovanie: Prebrali viacero výročných správ

Viacerí poslanci ocenili správu ombudsmanky

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) ocenil, že ombudsmanka Mária Patakyová sa venuje aj témam, ktoré neprinášajú politické body. Podčiarkol, že k jej zvyčajne rozsiahlej agende v uplynulom roku pribudlo množstvo problémov v oblasti zásahu do ľudských práv a slobôd v súvislosti s opatreniami na boj s pandémiou. Nezaradený poslanec Tomáš Valášek poznamenal, že práve ombudsmanka hrá kľúčovú úlohu pri hľadaní hranice v otázke zásahu do ľudských práv pri opatreniach na boj s pandémiou. Jej prácu ocenila aj Vladimíra Marcinková (Za ľudí). V diskusii k výročnej správe ombudsmanky poukázala na rozsiahlu agendu jej úradu.

Dostál v diskusii poznamenal, že bez akýchkoľvek zásahov nebolo možné zvádzať efektívny boj s pandémiou. Treba však podľa neho aj pri opatreniach posudzovať nevyhnutnosť zásahov a tiež možnosti ich zmiernenia. Myslí si, že ombudsmanka v tomto smere urobila veľa. Jej obrátenie sa na Ústavný súd v súvislosti s opatreniami považuje za legitímne. "V niektorých prípadoch došlo k náprave. V niektorých prípadoch môže byť rôzny pohľad na to, či ustanovenie právneho predpisu je nevyhnutné a primerané alebo nie," skonštatoval. Myslí si však, že nie všetky opatrenia sú preskúmateľné. Dostál ocenil aj ďalšie oblasti, ktorým sa ombudsmanka v správe venovala, napríklad otázku envirozáťaží.

Valášek rovnako ocenil správu. Tvrdí, že poslanci ju počúvali pozorne, keď hovorila o potrebe dopracovať právnu úpravu v otázke zásadných obmedzení práv, ako napríklad karanténa. "Tých porušení práv pri realizácii napr. karantény by, samozrejme, bolo menej, keby sme neboli ako vláda na všetkých úrovniach toľko improvizovali," podotkol. Vyzval vládu, aby do tímu, ktorý bude prepisovať spôsob riadenia kríz zaradili aj verejnú ochrankyňa práv. Zároveň vyzdvihol výsledky ombudsmanky pri zabezpečení kontaktov rodičov s predčasne narodenými deťmi počas pandémie, či zabezpečenie práv rodičov sprevádzať rodičku pri pôrode.

Patakyová ocenila diskusiu

Vladimíra Marcinková (Za ľudí) uviedla, že ľudské práva na Slovensku majú svojho pevného strážcu a ocenila správu ombudsmanky. Myslí si, že jej práca nie je docenená čo do rozpočtu či pracovných miest. Želá si preto, aby dokázali pomôcť v tomto smere jej úradu. Radovan Marcinčin (OĽANO) sa vo svojom vystúpení venoval napríklad otázke obmedzenia náboženských práv. Poukázal aj na otázku bezpečnosti školského prostredia. Agresia voči pedagógom podľa jeho slov môže mať rôzne formy. Skonštatoval, že učiteľ sa pri reakciách na agresiu žiakov či dokonca ich rodičov musí ovládať a často sa uspokojí s pasivitou. Dodal, že profesia pedagóga sa stáva masochistickým zamestnaním. Naznačil, že viacero z týchto vecí sa v správe ombudsmanky nenachádza.

Patakyová ocenila diskusiu a pripomienky poslancov. Poukázala na to, že vo viacerých prípadoch má obmedzené právomoci. Pripomenula, že je viazaná vymedzením svojej pôsobnosti. "Nemôžem ju prekračovať, pretože som takisto štátny orgán," povedala a poznamenala, že v niektorých prípadoch nie je oprávnená konať a nemôže zakročiť.

Obete trestných činov by mohli byť odškodňované už počas trestného konania

Zavedenie možnosti odškodnenia obetí násilného trestného činu už po začatí trestného konania je jednou z priorít novely zákona o obetiach trestných činov, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Novou legislatívou sa zároveň mení aj zákon o Policajnom zbore. Zriadiť by sa mali aj intervenčné centrá na pomoc obetiam domáceho násilia v každom samosprávnom kraji. Bremeno odškodnenia obetí násilných trestných činov sa má podľa novej legislatívy už po začatí trestného konania preniesť na štát. Náhradu od páchateľa má štát vymáhať až po ukončení trestného konania. V novom procese odškodňovania má stanoviť sumu, ktorá je primeraná pre každú obeť. "V prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, zákon o obetiach priamo ustanovuje, že obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie sumy vo výške 25-násobku minimálnej mzdy," píše sa v dôvodovej správe.

Návrh má umožniť žiadať o odškodnenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu aj pre obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Ak by prišlo k smrti v dôsledku násilného trestného činu, okruh obetí sa má rozšíriť o blízke osoby, ktoré v čase skutku žili s touto obeťou v jednej domácnosti viac ako rok. Právna úprava sa venuje aj obetiam domáceho násilia. "Vytvorí sa mechanizmus pre prevenciu a minimalizáciu ich viktimizácie a zlepší sa ich prístup k špecializovanej odbornej pomoci," uviedol rezort spravodlivosti v návrhu. Medzi opatrenia na zabránenie opakovanej viktimizácie obetí má patriť napríklad zabránenie styku páchateľa s obeťou a jej rodinnými príslušníkmi.

Ďalší pozmeňujúci návrh

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zväčšuje vzdialenosť povinnosti vykázanej osoby nepribližovať sa k ohrozenej osobe počas vykázania zo spoločného obydlia z desať metrov na 50 metrov. Prax totiž podľa nich ukázala, že vykázaná osoba v niektorých prípadoch "šikanovala" ohrozenú osobu prenasledovaním tesne pri zakázanej vzdialenosti. Návrhom tiež zakotvujú, že polícia v prípade ukončenia vykázania zo spoločného obydlia musí o tom upovedomiť najskôr ohrozenú osobu.

Rozšírenie právnej pomoci sa má vzťahovať i na asistenciu v iných civilných konaniach, napríklad tých, ktoré sa týkajú návrhov na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré chránia obeť pred ďalším kontaktom a viktimizáciou zo strany páchateľa. Intervenčné centrá na pomoc obetiam domáceho násilia majú sídliť v každom samosprávnom kraji. Ministerstvo spravodlivosti tým reaguje na potrebu adekvátneho a promptného poskytnutia odbornej pomoci obetiam domáceho násilia.

Kreovania intervenčných centier sa týka aj návrh rezortu doplniť model dotačného financovania akreditovaných subjektov o možnosť uzavrieť zmluvy na dlhšie obdobie, napríklad na 3 roky. "To zabezpečí poskytovanie odbornej pomoci na dlhodobej a dostupnej báze a vytvorí tiež priestor na zvyšovanie kvality poskytovanej pomoci," ozrejmil rezort spravodlivosti. Posilnenie postavenia obetí nedobrovoľného zmiznutia by malo byť realizované ich doplnením medzi obzvlášť zraniteľné obete.  Nová legislatíva má byť účinná od 1. júla. Oddelená účinnosť k 1. novembru 2021 sa navrhuje vo vzťahu k zriadeniu intervenčných centier.

Poslanci odmietli správu o činnosti verejnej ochrankyne práv za rok 2020

Poslanci Národnej rady (NR) SR v piatok odmietli správu o činnosti verejnej ochrankyne práv za rok 2020. Z prítomných 117 bolo za len 58 a jeden nehlasoval, proti boli deviati poslanci a 49 sa zdržali. Ombudsmanka v správe upozornila na to, že viaceré opatrenia v dôsledku pandémie zamerané na ochranu verejného zdravia zasiahli do ľudských práv a slobôd. Problematika pozbavovania osobnej slobody opatreniami Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR sa prelína s podstatnou časťou jej činnosti počas prvej i druhej vlny pandémie. Upozornila na kompetenciu opatrení, ktoré vydáva ÚVZ, napríklad v prípade nariadenia štátnej karantény.

Problematické z hľadiska neprimeranosti bolo podľa ombudsmanky zavádzanie štátnej karantény, kritizovala tiež postup v zamedzovaní prístupu cudzincov na územie SR, prijímanie obmedzení pre seniorov umiestnených v domovoch sociálnych služieb, obmedzovanie poskytovania štandardnej zdravotníckej starostlivosti, ako aj zavedenie karantény pre celé rómske osady. Množstvo osôb sa na Patakyovú obrátilo v súvislosti s preskúmaním zásahu do práv a slobôd počas štátnej karantény. Pri preskúmavaní podnetov zistila, že mohlo dochádzať k porušovaniu ich osobnej slobody a slobody pohybu a pobytu.

Vyhlásila tiež, že nariadiť plošnú štátnu karanténu pre všetky osoby vstupujúce na územie SR v čase núdzového stavu môže len vláda a nie ÚVZ SR. Upozornila tiež na problém "faktúr", ktoré ľudia dostávali za pobyt v štátnej karanténe, v sume 13 eur za deň. Faktúry sa podľa nej vydávali sporne, bez vydávania právnych aktov, pričom aj naďalej dochádza k vymáhaniu doteraz nezaplatených faktúr. Upozornila aj na viaceré nedostatky pri nariaďovaní domácej izolácie.

Patakyová tiež skonštatovala nedostatočne zabezpečenú súdnu kontrolu opatrení vydaných ÚVZ SR. Sporná je podľa nej samotná kompetencia ÚVZ SR vydávať opatrenia. Ombudsmanka počas minulého roka privítala zrušenie plošného zákazu nakupovania pre seniorov mimo vyhradených hodín, zmeny, ktoré umožňovali nemocniciam povoliť výnimky zo zákazu návštev v prípade sprievodu detského pacienta či sprevádzajúcej osoby pri pôrode. V súvislosti s pandémiou riešila podnety súvisiace s právom na vzdelanie, ale aj striedavej starostlivosti a realizácie styku rodičov s deťmi počas pandémie.

Verejná ochrankyňa práv v roku 2020 riešila aj podnety súvisiace s cudzineckou políciou, zrušením trvalého pobytu cudzincov na základe stanoviska Slovenskej informačnej služby a monitorovanie núteného návratu cudzincov. Podnety sa týkali aj práva väzňov či poskytovania zdravotnej starostlivosti v ústavoch. Súviseli však aj so sociálnoprávnou ochranou detí, zákazom styku s deťmi, otázke trestania žiakov aj problematike vzdelávania žiakov druhého stupňa základných škôl. Ombudsmanka riešila i podnety súvisiace s prieťahmi v súdnom konaní aj v otázkach vlastníckeho práva. Riešila i podnety súvisiace s formálnym nedostatkom pri rozhodovaní o sprístupňovaní informácií či s vybavovaním sťažností ÚVZ.

Najviac pokút v roku 2020 zaplatila TV JOJ

Zo správy o stave vysielania v SR vyplýva, že najviac pokút za porušenie zákona o vysielaní a retransmisii (ZVR) zaplatil v roku 2020 vysielateľ TV JOJ, najväčší počet sťažností verejnosti na vysielanie smeroval k RTVS. Správa, ktorú v pléne NRSR predložila predsedníčka regulačného orgánu Marta Danihelová, uvádza, že rada v roku 2020 rozhodla o uložení sankcie za porušenie ZVR v 69 prípadoch. Celková výška finančných sankcií dosiahla 174.914 eur. Prakticky celá suma sa týka pokút televíziám, rozhlasovým vysielateľom uložila RVR tri pokuty v súhrnnej výške 695 eur.

Poslanci sa opäť zídu v utorok

Poslanci sa opäť zídu na riadnej schôdzi v utorok (11. 5.), ešte predtým ich čaká pondelková (10. 5.) mimoriadna schôdza, ktorú inicioval opozičný Smer-SD. Chce na nej vysloviť nedôveru ministerke spravodlivosti Márie Kolíkovej. V utorok by mali poslanci od 9.00 h rokovať o zákone o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý parlamentu vrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. V utorok čaká poslancov aj prerokovanie petície za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku.