BRATISLAVA - Stačilo! Povedal si známy politológ a riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov. Urobil tak po tom, ako na Slovensku vypukla ďalšia kauza, a opäť z dielne OĽaNO, kedy sa poslanec Juraj Gyimesi rozhodol potichu rokovať o štátnom občianstve s maďarským ministrom zahraničných vecí Pétrom Szijjártóm. Urobil tak totiž bez vedomia našej strany a o Ivanovi Korčokovi sa dokonca vyjadril, že ho nezaujíma!
Politológ Gyimesimu poriadne naložil
Toto konanie Juraja Gyimesiho poriadne rozhnevalo aj slovenského politológa a riaditeľa Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova, ktorý sám bol pri tom, ako pred desiatimi rokmi stál na tribúne v Komárne a protestoval voči legislatívnej zmene o dvojakom občianstve ešte z dielne kabinetu Roberta Fica. Viac prezradil Mesežnikov v menšom rozhovore pre Topky.
Vyjadrite sa prosím k medializovanému stretnutiu pána poslanca OĽaNO Juraja Gyimesiho a maďarského ministra zahraničných vecí k dvojakému občianstvu.
Sledujem aktivity pána Gyimesiho. Začal by som tým, že ja som bol jeden z dvoch účastníkov, Nemaďarov, na komárňanskom mítingu (v roku 2011, pozn. red.) po schválení slovenského zákona o dvojitom občianstve s profesorom politológom Miroslavom Kusým. Vystúpili sme tam a vyzvali vtedajšiu slovenskú vládnu koalíciu na zrušenie tohto zákona, pretože bol naozaj zlý.
Pán Gyimesi, ak má dostatok kuráže, a chce aby došlo k nejakej zmene, tak by nemal rokovať s maďarským ministrom zahraničných vecí, ale predovšetkým s poslaneckým klubom OĽaNO, ktorý je najväčší v parlamente a s ďalšími stranami vládnej koalície. Je to jeho takpovediac psia povinnosť, ak chce dosiahnuť nejakú zmenu, aby ten poslanecký klub aj povzbudil k nejakej akcii podľa jeho predstáv, ale nemal by robiť spektakulárne stretnutia s pánom Szijjártóm. Okrem toho ešte dourážal aj slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka.
Toto je tá ľahšia cesta – niekde sa s niekým stretnúť, dourážať Korčoka a potom tu doma, v parlamente, neurobiť nič. Takýchto odvážlivcov sme na Slovensku mali už naozaj veľa. Pán Gyimesi zrejme pociťuje, že je zástupcom maďarskej menšiny, ktorá je momentálne v nepriaznivom prostredí čo sa týka zastúpenia v parlamente. OK. Keď cíti túto misiu, mal by sa skutočne obrátiť na svojich kolegov z OĽaNO. Je to logické, keďže rozhodnutie o tom, či dôjde k nejakej zmene je práve na slovenskej strane.
Nie je to len zásterka, keďže poznáme napäté vzťahy medzi OĽaNO a SaS, pričom pán Korčok je nominantom liberálov?
Nezdá sa mi to, navyše je to úplne vedľajšie. Nejde tu o vzťahy medzi klubmi, nech sú akékoľvek konfliktné. Považujem za ťažisko to, že pán Gyimesi má reálnu možnosť ovplyvniť legislatívny proces v parlamente. Budem sa opakovať, ale nech povie čo chce a nech o tom informuje svojich slovenských kolegov v parlamente. Nie je problém otvoriť túto vec s maďarským ministrom niekde „poza bučky“, ale to k ničomu automaticky nevedie.
Radšej by sa mal zaangažovať v našom parlamente. Hovorím to ako človek, ktorý naozaj nemlčal a vystúpil na tom komárňanskom zhromaždení v roku 2011. Za toto nás s profesorom Kusým neskôr kritizovali dokonca aj naši slovenskí kolegovia a priatelia. Vraj sme nebrali do úvahy všetky aspekty, ale my sme vystúpili predovšetkým z hľadiska ľudsko-právnej problematiky. Neviem, kde bol vtedy pán Gyimesi (nechcem mu krivdiť, samozrejme), ale pre mňa je jedinou cestou iniciovať zmeny zvnútra, môžu to byť aj také zmeny, o ktorých diskutoval s maďarským ministrom. Nech povie to, akú ma o tom predstavu a následne získava podporu v klube. Nemal by urážať ministra zahraničných vecí Korčoka, ktorý podľa mňa patrí k tomu najlepšiemu, čo táto vláda momentálne má.
Nie je to predsa len medzi Korčokom a Gyimesim skôr v osobnej rovine, keď sa pán poslanec vyjadril, že ho „pán Korčok nezaujíma“?
Ako ho môže nezaujímať, keď je v tej istej vládnej koalícii? Čo to znamená? Nezvyknem byť expresívny pri komentovaní politikov, ale v tejto veci pociťujem osobnú angažovanosť. Niečo som sa snažil urobiť aj s nasadením vlastnej autority. Písal som o tom články, kritizoval som pre to bývalú Ficovu vládu a vtedy to veru nebolo populárne, hlavne na slovenskej strane. Teraz sa pýtam, či pánu Gyimesimu záleží na ministrovi zahraničných vecí Maďarska, ale na našom ministrovi zahraničných vecí už mu nezáleží? Ako môže dôjsť k nejakej zmene bez toho, aby to slovenský parlament schválil? Je to jeho úloha ako poslanca predložiť ten návrh tu, na Slovensku, a nie chodiť za zahraničným ministrom.