LONDÝN - Počet úmrtí na koronavírus je najvyšší v krajinách, v ktorých má viac ako polovica obyvateľov nadváhu. Osoby s nadváhou, ktorým hrozí vyššie riziko, že ochoreniu COVID-19 podľahnú, by preto mali byť uprednostňované pri očkovaní i testovaní. Uvádza sa to v správe Svetovej federácie pre obezitu (WOF), informoval v stredu večer denník The Guardian.
KORONAVÍRUS Nová štúdia ukázala: Tieto dve vakcíny sú veľmi efektívne, a to už po prvej dávke!
Zo správy vyplýva, že najviac obetí súvisiacich s ochorením COVID-19 sa potvrdilo v krajinách, kde je obéznych viac než 50 percent dospelých obyvateľov, ako napríklad v Británii, Spojených štátoch či Taliansku. V krajinách s vysokou mierou ľudí s nadváhou zaznamenali približne 2,2 milióna z celkového celosvetového počtu 2,5 milióna úmrtí na koronavírus.
Hoci najrizikovejším faktorom, čo sa týka úmrtnosti na koronavírus, je vek, ľudia s nadváhou sú hneď druhou najviac ohrozenou skupinou. Miera úmrtnosti je desaťnásobne vyššia v krajinách, kde má viac ako polovica obyvateľov index telesnej hmotnosti (BMI) viac ako 25 kilogramov/m2, čiže hodnotu, pri ktorej už hovoríme o nadváhe.
Spomedzi krajín, kde evidujú nadváhu u viac než polovice ľudí, dosahujú najviac úmrtí na koronavírus na 100.000 obyvateľov Belgicko (191,76), Slovinsko (182,65) a Británia (181,7). Na štvrtom mieste sa nachádza Česko (180,83), kde je obéznych 62,3 percenta populácie. Najnižšiu mieru úmrtnosti na koronavírus má Vietnam, ktorý je zároveň krajinou s druhým najnižším počtom osôb s nadváhou.
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus reagoval na túto štúdiu slovami, že by mala vlády krajín na celom svete prinútiť, aby bojovali proti obezite a zlému zdravotnému stavu, ktorý obezita spôsobuje. "Súvislosť medzi mierou obezity a mortality, čo sa týka ochorenia COVID-19, je jasná a závažná," povedal Ghebreyesus.
Obezita predstavuje zvýšené riziko pre ťažší priebeh a liečbu COVID-19
Na Slovensku má 60 percent dospelej populácie nadhmotnosť, 25 percent zápasí s obezitou a obezitou 3. stupňa trpí asi jedno percento dospelej populácie, čo predstavuje asi 33.000 osôb. Výskumy jednoznačne potvrdzujú, že pacienti s nadhmotnosťou a obezitou sú rizikovou a zraniteľnou skupinou nielen pre známe chronické choroby, ale aj pre ochorenie COVID-19. Pri príležitosti slovenského Dňa obezity to pripomenula Slovenská obezitologická asociácia (SOA) a Obezitologická sekcia Slovenskej diabetologickej spoločnosti (OS SDS).
„Údaje získané počas pandémie nám ukazujú, že COVID-19 môže pre ľudí s nadhmotnosťou a obezitou znamenať väčšiu hrozbu, či už ide o zhoršenie pridružených ochorení, zvýšené riziko hospitalizácií, zvýšené riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti umelej pľúcnej ventilácie a úmrtnosti,“ upozornila Ľubomíra Fábryová, prezidentka SOA a OS SDS.
Práve z týchto dôvodov je obezita jednou z kľúčových oblastí, ktorej venujú pozornosť zdravotníci na celom svete - vrátane Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré prevádzkujú Poradne zdravia pre občanov. "Medzi rizikové faktory vzniku obezity patria napríklad fyzická inaktivita, sedavý spôsob života, nesprávne, nezdravé a nepravidelné stravovanie, nedostatočný spánok, stres. Ďalej sa môžu na vzniku obezity podieľať environmentálne a socioekonomické faktory, genetická predispozícia či hormonálne poruchy alebo iné metabolické faktory," vymenovali odborní pracovníci z Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ.
Svetová zdravotnícka organizácia považuje obezitu za chronické ochorenie, ktoré patrí do rúk špecialistov a vyžaduje si liečbu. Manažment obezity si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov ako napríklad praktického lekára, diabetológa, kardiológa, dietológa, výživového špecialistu, psychológa, bariatricko-metabolického chirurga. V medzinárodných štatistikách figuruje Slovensko medzi krajinami, ktoré majú relatívne vysoký výskyt obezity.
"Podstatná je aj osobná motivácia jednotlivca, udržateľné návyky pri stravovaní a pohybe, žičlivé prostredie s inšpirujúcimi príkladmi a podporou blízkych, prekonávanie prekážok, nastavenie osobného režimu a disciplíny ako aj správne vedomosti a informácie,“ uviedol Peter Minárik, viceprezident SOA.
Riziko vzniku obezity a s ňou súvisiacich chronických ochorení negatívne ovplyvňuje nízka fyzická aktivita a sedavý spôsob života. "V súčasnosti dlhé epizódy sedenia znižujú metabolizmus a energetický výdaj, prispievajú k úbytku kostrového svalstva a k akumulácii tuku, a to najmä v oblasti brucha a v orgánoch, čo významne prispieva k vzniku obezity, cukrovky 2. typu a ďalších chronických ochorení,“ priblížila Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Pri znižovaní nadbytočnej hmotnosti je vhodné začať úpravou životosprávy. "Ako prvé praktické kroky v oblasti zdravej vyváženej stravy odporúčame konzumovať päť porcií zeleniny a ovocia denne, vyhýbať sa jedlám vyprážaným, fastfoodom, koláčom a údeninám, taktiež sa vyhýbať sladeným nápojom a jedlám, ktoré majú vysoký obsah cukrov," spresnili odborní pracovníci z Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ. Dôležitá je aj dostatočná pohybová aktivita.
