NEW YORK - Generálny tajomník OSN António Guterres nalieha na Izrael, aby sa vzdal plánov na pripojenie častí Západného brehu k svojmu územiu. Guterres varoval, že realizácia tohto zámeru bude predstavovať závažné porušenie medzinárodného práva.
Uvádza sa v Guterresovej správe predloženej Bezpečnostnej rade OSN pred jej stredajším zasadnutím venovaným izraelsko-palestínskemu konfliktu. Takéto zasadnutia sa konajú pravidelne dvakrát do roka, pripomenul portál denníka The Times of Israel. Guterres vo svojej správe uvádza, že izraelská anexia by zmarila nádej na nové rokovania i na možné riešenie konfliktu v podobe existencie dvoch štátov - palestínskeho a izraelského.
Diplomat tiež varoval, že takýto krok by "ohrozil úsilie o dosiahnutie regionálneho mieru" a v prípade svojej realizácie by predstavoval "to najzávažnejšie porušenie medzinárodného práva vrátane Charty Organizácie Spojených národov." Generálny tajomník OSN pripomenul, že plánmi anexie nesúhlasí nielen medzinárodné spoločenstvo, ale ani časť izraelskej verejnosti.
Dátum sa blíži
Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pred časom deklarovala, že proces anexie židovských osád v Predjordánsku i strategicky dôležitého údolia rieky Jordán by mohla spustiť od 1. júla. Tento zámer vychádza z plánu, ktorý v januári tohto roku predložila administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa.
Ako napísal izraelský denník Haarec, plán je v súlade so základným princípom, ktorý za posledných 20 rokov predložili všetky vlády Spojených štátov: dané územie sa rozdelí na dva štáty na základe hraníc z roku 1967 a uskutoční sa výmena území - s diaľnicou z pásma Gazy do Hebronu v Predjordánsku, ktorá by vytvorila spojnicu medzi dvoma časťami Palestíny, pričom Izrael si ponechá zodpovednosť za bezpečnosť pozdĺž vonkajších hraníc, vo vzduchu a na mori, ako aj na elektromagnetickom spektre.
Podľa Haarecu hlavný rozdiel - v porovnaní s návrhmi bývalých prezidentov USA Billa Clintona, Georgea Busha a Baracka Obamu - spočíva v tom, že jeruzalemské Staré mesto by zostalo pod izraelskou kontrolou, pričom islamská náboženská nadácia wakf, ktorá spravuje náboženské objekty v Jeruzaleme, a Jordánsko si zachovajú svoju autonómiu na Chrámovej hore výmenou za to, že sa tam židovskí veriaci budú môcť modliť.
Trumpov plán
Trumpova iniciatíva okrem úplnej kontroly nad Jeruzalemom židovskému štátu umožňuje aj pripojiť k svojmu územiu údolie rieky Jordán, severnú časť Mŕtveho mora a židovské osady v Predjordánsku, čo je iný zemepisný a kultúrnohistorický termín pre západný breh Jordánu. Podľa Trumpovho plánu by nezávislý palestínsky štát mohol vzniknúť na zvyšnom území Predjordánska a pásma Gazy a mal by byť demilitarizovaný.
Trump zároveň deklaroval, že časti východného Jeruzalema ležiace za izraelskou bezpečnostnou bariérou by sa mohli stať hlavným mestom palestínskeho štátu. Ako hlavné mesto sa Palestínčanom navrhuje konkrétne dedina Abú Dís, ležiaca v tesnej blízkosti východného Jeruzalema a za bezpečnostným múrom. Ďalším zásadným rozdielom Trumpovho plánu je to, že odstraňuje palestínsku požiadavku na právo na návrat palestínskych utečencov, ale zahŕňa vyhliadky na pomoc a investície pre Palestínčanov v objeme miliárd dolárov.
Palestínčania naprieč celým politickým spektrom tento plán v celom jeho rozsahu odsúdili a odmietli. Palestínska samospráva začiatkom tohto roku predložila protinávrh, v ktorom navrhuje vytvorenie "suverénneho palestínskeho štátu, nezávislého a demilitarizovaného" s "drobnými úpravami hraníc, ak to bude potrebné". Stredajšie zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa uskutoční v režime videokonferencie, bude posledným veľkým medzinárodným stretnutím o tejto otázke pred 1. júlom.
Musíme vyslať jasný odkaz
Nemenovaní diplomati sa pre AFP vyjadrili, že drvivá väčšina členských štátov OSN je proti izraelským plánom. "Musíme vyslať jasný odkaz," uviedol nemenovaný vyslanec pri OSN a dodal, že "nestačí len" odsúdiť izraelskú politiku, ale treba nastoliť možnosť predostrieť túto kauzu Medzinárodnému súdnemu dvoru.
Podľa agentúry AFP sa však zdá, že diplomati nateraz vylučujú myšlienku, že Izrael by mohol za anexiu čeliť sankciám ako Rusko po tom, ako zabralo Krymský polostrov. "Akákoľvek anexia by mala dosť veľké dôsledky pre dvojštátne riešenie v mierovom procese," uviedol ďalší veľvyslanec pod podmienkou zachovania svojej anonymity.
Vyslanec však povedal, že nie je "také jednoduché" porovnávať Západný breh rieky Jordán a Krym. Vysvetlil, že "v jednom prípade bol sused, ktorý v podstate napadol" iný štát. V druhom prípade "máte veľmi dlhú, pretrvávajúcu, dosť komplikovanú politickú situáciu", uviedol vyslanec na margo situácie medzi Izraelom a Palestínčanmi.
