BRATISLAVA - Zajtra sa bude konať ustanovujúca schôdza nového parlamentu a v sobotu bude mať Slovensko oficiálne novú vládu. Igor Matovič po dvoch týždňoch predstavil mená šéfov jednotlivých rezortov. So svojou vládou bude čeliť najväčšej výzve - musia zvládnuť krízu okolo koronavírusu. Pozrite si profily členov novej vlády.
Po trinástich dňoch sme spoznali finálne zloženie novej vlády. Prezidentka Zuzana Čaputová ju vymenuje v sobotu a zajtra prebehne ustanovujúca schôdza. Nová vláda bude vymenovaná v krušných časoch, kedy svet ovládla pandémia koronavírusu. Šéfovia jednotlivých rezortov budú spolu s premiérom čeliť obrovskej výzve. Kto zasadne do čela ministerstiev?
Slovensko pozná novú vládu! Matovič predstavil mená: Toto je FINÁLNE rozdelenie rezortov
Premiér Igor Matovič (OĽaNO)
Igor Matovič sa pred vstupom do politiky živil ako podnikateľ. Koncom 90. rokov si založil živnosť a v roku 2002 založil v Trnave vydavateľstvo regionPRESS a sieť redionálnych médií, ktoré mu pomáhali zviditeľňovať sa v začiatkoch jeho politickej kariéry. Firmu aj majetok previedol na svoju manželku. V politike pôsobí vyše desať rokov a od začiatku dvíhal všetkým politikom tlak. Začínal po boku Richarda Sulíka v strane SaS spolu s ďalšími svojimi kolegami ako člen hnutia Obyčajní ľudia. Už vtedy sa prekrúžkoval z posledného miesta na štvrté. SaS sa v roku 2010 dostala do parlamentu so ziskom niečo vyše dvanástich percent. Práve vďaka jeho výbušnej povahe si ho začali čoraz viac všímať ľudia i politici.
Zdá sa, že bol príliš veľkým živlom aj pre Richarda Sulíka, z klubu SaS ho po čase vyhodili a v roku 2012 išla Matovičova strana do parlamentných volieb spolu s hnutím NOVA Daniela Lipšica. Stali sa treťou najsilnejšou stranou. Matovič mal vo svojej strane zaujímavých ľudé, aj keď väčšinu z nich nedokázal v hnutí dlho udržať. Po rokoch v politike sa z OĽaNO stalo neštandardné, protikorupčné hnutie, s ktorým dokázal osloviť naozaj veľkú skupinu ľudí na Slovensku. Nakoniec prišiel rok 2020 a Matovičovo suverénne víťazstvo. Vo voľbách jasne porazil Smer s niekoľkopercentných náskokom.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina)
Boris Kollár bol známy dávno predtým, než vstúpil do politiku. Pochádza z chudobnej rodiny, čo ho zrejme nakoplo k jeho budúcemu pôsobeniu. Podnikať začal ešte pred revolúciou a už vtedy patril k bohatšej sorte. K prvým veľkým peniazom prišiel vďaka obchodu s počítačmi, od 90. rokov sú jeho aktivity zamerané predovšetkým na prevádzkovanie lyžiarskych hotelov a vlekov. V roku 1999 sa stal vlastníkom rozhlasovej stanice Fun radio.
Do politiky vstúpil už v roku 2010, no so stranou Únia - strana pre Slovensko to ďaleko nedotiahol, získali len necelé percento. V roku 2015 mu Peter Marček ponúkol svoju stranu Strana občanov Slovenska a Kollár z nej spravil hnutie Sme rodina, s ktorým úspešne kandidoval do parlamentu v minulých voľbách. V týchto voľbách sa jeho strana stala členom novej vlády. Kollár je na Slovensku známy aj ako celebritný otecko. S deviatimi ženami má 10 detí a po jeho boku sa objavovali mnohé známe Slovenky.
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO)
Po absolvovaní vysokej školy pracoval ako manažér, podnikal v USA a pomáhal s reformou ozbrojených síl ako konzultant na ministerstve obrany. Do politiky vstúpil v roku 2016 na kandidátke OĽaNO, prekrúžkoval sa na desiate miesto. Po odchode Veroniky Remišovej sa stal predsedom poslaneckého klubu. Heger bude čeliť ako minister financií obrovskej výzve, ekonomika tento rok zrejme skončí kvôli koronavírusu v recesii.
Minister hospodárstva a 1. podpredseda pre ekonomiku Richard Sulík (SaS)
Sulík je už roky známym politikom na Slovensku. Študoval v Mníchove a po návrate na Slovensko založil firmu FaxCOPY, ktorej šéfoval desať rokov. Bol spoluautorom daňovej reformy, čím sa začala jeho politická kariéra a vyniesla mu imidž ekonóma. V roku 2009 založil stranu Sloboda a solidarita a o rok neskôr sa jeho strana dostala do parlamentu. V roku 2011 však jeho strana odmietla podporiť tzv. euroval, čim sa postarala o vyslovenie nedôvery vláde Ivety Radičovej. V rokoch 2014 až 2019 pôsobil ako europoslanec.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO)
Bývalý bezpečnostný analytik pracoval takmer desať rokov na vysokých miestach na ministerstve obrany. Skúsenosti nabral aj ako riaditeľ Sekcie obrannej politiky a v posledných mesiacoch poukazoval na podozirvé biznisy bývalého vedenia rezortu obrany. Na verejnosti sa zviditeľnil v novembri minulého roka, keď ho na podnet šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara začala vyšetrovať NAKA. Obvinenie bolo neskôr zrušené. Pôsobil tiež v mimovládnych organizáciách ako Globsec a Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí)
Kolíkovala vyštudovala právo v Bratislave a dlhé roky pôsobila v advokácii. Pôsobila aj ako riaditeľka Centra právnej pomoci, do tejto funkcie ju vymenovala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, Hrabin ju v rom istom roku z funkcie odvolal. V roku 2010 sa stala štátnou tajomníčkou rezortu spravodlivosti, kde pôsobila dva roky. Dva mesiace v roku 2012 pôsobila aj ako poradkyňa českého ministra spravodlivosti v oblasti reforiem v justícii. Už v marci 2018 sa o nej hovorilo ako o možnej ministerke spravodlivosti, no Žitňanskú nahradil Gábor Gál. Neskôr vstúpila do strany Andreja Kisku, ktorá bude jednou z koaličných strán a ujme sa funkcie šéfky rezortu spravodlivosti.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO)
Nominácia na šéfa rezortu vnútra prekvapila. Pôvodne sa hovorilo o Gáborovi Grendelovi, no šéfom sa nakoniec stane Roman Mikulec. V minulosti krátko pôsobil v letectve ako stíhací pilot a za vlády Ivety Radičovej pôsobil ako šéf vojenskej spravodajskej služby. Jeho kariéra v ozbrojených silách skončila po takmer 20 rokoch potom, čoho ho NAKA obvinila z toho, že neoprávnene zhromažďoval dôverné dokumenty. Dokumentáciu našli policajti pri prehliadke jeho auta. Mikulec vypracoval správu o tunelované VOS počas obdobia prvej vlády Roberta Fica, na základe ktorej sa podozreniu začlaa venovať NAKA. Bol obvinený z ohovárania, sabotáže a ohrozenia utajovaných skutčností. Pred rokom bol právoplatne oslobodený od všetkých obvinení a momentálne ho čaká kariéra šéfa rrezortu vnútra.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO)
Dvadsať rokov pôsobil ako detský kardiológ. Založil neformálnu platformu Kresťania v meste. Do politiky sa rozhodol vstúpiť v roku 2016 na kandidátke OĽaNO. Okrem toho sa venuje hudbe a je aj worship lídrom. Je autorom desiatok hymien, troch albumov chvál a je jedným z prvých priekopníkov chválových koncertov na Slovensku. Po voľbách 2016 sa stal podpredsedom parlamentného výboru pre zdravotníctvo.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS)
Gröhling študoval právo a do politiky vstúpil takisto v roku 2016. K školstvu sa dostal prostredníctvom sieťe kaderníctiev, ktoré navštevovali nepripravení absolventi škôl. V rámci projektu odborného vzdelávania Education, zameraného na kaderníckve povolnie či na kuchárov organizoval motivačne stretnutia na školách. Strana ho určila za tímlídra pre školstvo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina)
Vyštudovaný politológ sa začal v politike angažovať už v roku 2003. Ešte predtým sa venoval podnikaniu a pôsobil aj ako predseda Občiansko-demokratickej mládeže. Vo vláde Ivety Radičovej pôsobil ako poradca vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica, s ktorým zakladal hnutie NOVA. Neskôr z neho pre názorové nezhody odišiel. Funkcie sa vzdal po prevalení kauzy Gorila, podľa spisu mal patriť medzi členov prezídia Fondu národného majetku, ktorí mali hlasovať podľa požiadaviek Penty. Mal byť jedným z piatich rozhodujúcich hlasov, ktoré rozhodli v prospech Penty, no sám tieto tvrdenia odmieta. Do vysokej politiky vstúpil vo voľbách 2016 ako dvojka Kollára a vyhraňuje sa ako konzervatívec známy pod prezývkou "posledný križiak". Kandidoval aj v prezidentských voľbách, no neúspešne.
Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina)
Doprave mal pôvodne šéfovať Štefan Holý, no s jeho nomináciou mali problém viacerí lídri. Napokon sa šéfom rezortu stane Andrej Doležal, ktorý vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Vystriedal viacero zamestnaní, pôsobil ako webový dizajnér či učiteľ. Neskôr pôsobil v médiách. Začal v Markíze, kde bol námestníkom technického riaditeľa a neskôr sa stal technickým riaditeľom. Neskôr pôsobil na rovnakej pozícii v RTVS a v televízii Joj pôsobil ako riaditeľa pre distribúciu a nelinárne služby. Kollár ho do tejto pozície nominoval kvôli jeho skúsenostiam. Podľa neho je špičkovým odborníkom a manažérom bez napojenia na lobistické skupiny.
Ministerstvo pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO)
Mičovský dlhé roky pracoval v štátnom podniku Lesy SR. Pred vyše desiatimi rokmi upozornil na neefektívne nakladanie s majetkom Lesov SR. Rovnako upozornil aj na manipulovanie s verejným obstarávaním odvozu dreva. Prvýkrát sa do parlamentu dostal v roku 2012. O štyri roky sa do parlamentu neprekrúžkoval. Pred voľbami sa o ňom hovorilo ako o kandidátovi na životné prosterdie, nakoniec sa stane ministrom pôdohospodárstva.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS)
Študoval na ekonomickej fakulte a pokračoval na medzinárodných vzťahoch. Ivan Korčok je jedným zo známych mien a v diplomacii pôsobí dlhé roky. V diplomacii pôsobil na rôznych postoch na našom veľvyslanectve v Nemecku či vo Švajčiarsku. Pôsobil ako štátny tajomník po boku Eduarda Kukana i Miroslava Lajčáka. Zastupoval Slovensko aj počas predsedníctva v Rade EÚ a od roku 2018 je veľvyslancom v USA.
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO)
Pred vstupom do politiky pôsobila ako učiteľka slovenského jazyka a dejepisu. Jej učiteľská kariéra ju motivovala k napísaniu detskej knihy o histórii slovenského národa. Do parlamentu prvýkrát kandidovala v roku 2016 za hnutia OĽaNO. V parlamente sa však mandátu poslankyňe ujala až o dva roky ako náhradníčka Jozefa Viskupiča, ktorý sa stal trnavským županom. V národnej rade pôsobila ako podpredseníčka výboru pre kultúru a médiá.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO)
Budaj je známy ako disident a ako jedna z najvýraznejších postáv Nežnej revolúcie. Po revolúcii sa stal predsedom hnutia VPN a viedol ho do volieb. Vo volebnom období 1998 - 2002 bol poslancom za SDK, neskôr Demokratická únia pod jeho vedením zostavila spoločnú kandidátku s Demokratickou stranou. Tá však z volieb odstúpila a odporučila voliť SDKÚ. V roku 2016 jeho stranu Zmena zdola vzal na svoju kandidátku Igor Matovič. V OĽaNO bol práve Budaj tieňovým ministrom životného prostredia, teraz sa stane reálny šéfom rezortu.
Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme Rodina)
Holý bol predmetom sporu v opozícii. Nakoniec sa mu ujde post podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie. V hnutí Sme rodina pôsobí ako ekonomický expert. Pracoval ako podnikateľ a advokát. Holý prezentoval svoje návrhy v oblasti dopravy ako je vyčlenenie diaľníc, železníc a Štátneho fondu rozvoja bývania. S jeho nomináciou neboli spokojní ďalší lídri strán budúcej koalície aj kvoli spolupráci s podnikateľskou skupinou Vladimíra Póora. Kollár ho nakoniec ako nominanta na dopravu stiahol.
Podpredsedníčka vlády pre regionálny rozvoj, investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí)
Veronika Remišová je v politike takisto známou osobou. Vyštudovala vysokú školu muzických umení, Sorbonu i školu v Bruseli. Desať rokov pracovala pre Európsku komisiu na programoch pre mládež. Po návrate na Slovensko prednášala na Univerzite Komenského. Vo minulom volebnom období pôsobila v parlamente za hnutie OĽaNO a pravidelne upozorňovala na viaceré korupčné kauzy, o ktorých informovala aj prostredníctvom blogu. Hnutie OĽaNO po istých sporoch opustila a pridala sa k strane Andreja Kisku Za ľudí, ktorú zrejme v tomto volebnom období aj povedie.
