CAMBRIDGE - Vedci z univerzity v Cambridge spoločne s projektom RESPONDER uskutočnili štúdiu, v ktorej zisťovali, akým tempom a v akom rozsahu sa roztápa ľadová masa v Grónsku. Záznamy zachytené dronom potvrdili, že následky globálneho otepľovania sú oveľa výraznejšie a intenzívnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Svoje zistenia publikovali v zborníku Proceedings of the National Academy of Sciences.
Grónsky ľadový plášť je po Antarktíde druhý najmasívnejší ľadový štít na našej planéte. Pokrýva 1 710 000 štvorcových kilometrov, čiže približne 80 percent povrchu Grónska. Jeho roztápanie môže dramaticky zvýšiť hladinu oceánov a morí a to je dôvod, prečo v poslednom desaťročí pritiahol pozornosť viacerých vedeckých tímov. Ako zatiaľ poslední uskutočnili na ľadovci Store Glacier svoju štúdiu vedci z Univerzity v Cambridge v rámci projektu financovaného EÚ. Na zber dát v oblasti použili dron vybavený autopilotom s naprogramovanými letovými trasami a GPS. Zachytené údaje ich doviedli k prekvapivým zisteniam o stave ľadového plášťa, ktorý je narušený oveľa viac než očakávali. Potvrdili totiž, že v priebehu piatich hodín sa roztopí také množstvo ľadu, z ktorého vznikne až päť miliónov kubických metrov vody. Len pre porovnanie: táto plocha zodpovedá rozlohe dvoch tisícov olympijských bazénov.
"Doteraz sme nestabilitu grónskeho ľadového plášťa podceňovali," skonštatoval člen výskumného tímu Tom Chudley po vyhodnotení dát, ktoré dron zachytil v ľadovej trhline hlbokej 500 metrov. Rozširujúce sa trhliny v ľadovej ploche spôsobujú masívne odtoky vody stekajúce pod povrch ľadu. Keď sa každé leto otepľuje, tvoria sa tisíce jaskýň, cez ktoré klesá voda nadol a v hĺbke jedného kilometra vytvára vodopády. Masívny odtok vody takto znižuje jej množstvo v jazere na tretinu pôvodného objemu.
"Mali sme to šťastie, že sme na správnom mieste a v správny čas dokázali sledovať silu odtokových jazier. Doteraz sa väčšina podobných výskumov uskutočňovala satelitmi," uviedol výskumník Poul Christoffersen. Drony presnejšie odhalia, čo sa deje v celom ľadovom plášti a na základe toho je potom možné realizovať 3D rekonštrukcie povrchu ľadovej plochy. Vedci pomocou vŕtacieho zariadenia v súčasnosti sledujú, ako sa voda zachytáva v drenážnom systéme, na základe budú vedieť vypočítať, ako sa bude pri pokračujúcom globálnom otepľovaní v budúcnosti meniť stav ľadovej vrstvy.
