BRATISLAVA – Občianske preukazy pre deti do 15 rokov budú mať všetky ochranné prvky, čím budú identické ako tie dnešné. Systém prichádza kvôli elektronizácii zdravotníctva.
Iniciatívou ministerstva vnútra je možnosť na tieto preukazy cestovať po Európskej únii. Po rokovaní vlády o tom informovala ministerka vnútra SR Denisa Saková. Možnosť cestovania na občiansky preukaz budú môcť využiť deti do 15 rokov, ktorým rodičia vybavia občiansky preukaz s fotografiou. Ten bude stáť podľa Sakovej 4,5 eura. "Tým môžu občania ušetriť, pretože zhotovenie cestovného pasu je oveľa drahšie, ako je zhotovenie občianskeho preukazu pre deti do 15 rokov," dodala.
Do konca roka 2021 by mali mať všetky deti do 15 rokov občiansky preukaz bez fotografie. Navrhuje to Ministerstvo vnútra SR, ktoré v utorok predložilo návrh nového zákona o občianskych preukazoch do medzirezortného pripomienkového konania. Dôvodom je elektronizácia zdravotníctva. Občiansky preukaz bez podoby tváre bude slúžiť ako prístup do elektronickej zdravotnej dokumentácie.
Autentifikácia čipom bude od roku 2022 jediným spôsobom, ako sa do danej dokumentácie dostať. Polícia tak bude deťom mladším ako 15 rokov automaticky zasielať občiansky preukaz bez podpisu a fotografie držiteľa. Ten dostanú takisto občania, ktorí majú občiansky preukaz bez čipu s neobmedzenou platnosťou, ktorý sa vydával do 30. júna 2012 občanom starším ako 60 rokov. Rezort vnútra chce tak odbremeniť seniorov od povinnosti si nový preukaz vybavovať.
Vláda schválila zálohovanie PET fliaš a plechoviek
Od roku 2022 by sa na Slovensku mali zálohovať jednorázové nápojové obaly. Vyplýva to z návrhu zákona envirorezortu, ktorý v stredu schválila vláda. Suma za zálohovanie by sa mala pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desať centov pri plechovkách.
"Pripravili sme systém, ktorý dokáže presunúť PET fľaše z riek, lesov a ulíc tam, kam patria, do recyklačných zariadení. Navyše, v rámci regiónu strednej Európy budeme prví, kto zálohovanie PET fliaš a plechoviek od nápojov reálne zavedie," vysvetlil návrh šéf rezortu László Sólymos (Most-Híd). Vstupné náklady na zavedenie systému by mali byť na úrovni 80 miliónov eur.
Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60 percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov.
Zmeny vo vyslaní slovenských ozbrojených síl do zahraničia
Vládny kabinet súhlasil v stredu so zmenami vo vyslaní Ozbrojených síl SR do zahraničia a s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenska na účel vojenských cvičení v prvom polroku tohto roka. Na Slovensku budú príslušníci zahraničných ozbrojených síl v rámci vojenských cvičení Spoločná výsadková príprava SOF, Airborne Training a MFF 2019. Cvičenia sa uskutočnia od mája do júna v Žiline, Kuchyni, na letisku v Trenčíne a v centre výcviku Lešť.
Zúčastniť by sa na nich malo do 80 príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických, do 30 príslušníkov Armády Českej republiky, do 30 príslušníkov ozbrojených síl Poľskej republiky, do 30 príslušníkov ozbrojených síl Chorvátskej republiky, do 30 príslušníkov obranných síl Maďarska a do 30 príslušníkov ozbrojených síl LTU SOF.
Do 25 príslušníkov Ozbrojených síl SR sa zúčastní na cvičení IDEE 2019. Jeho cieľom je preveriť pripravenosť a nasaditeľnosť vyčlenených síl a prostriedkov NRF 2019. Cvičenie sa uskutoční od 24. do 30. júna v Poľsku.
Spôsob zaisťovania majetku by sa mal upraviť
Spôsob zaisťovania majetku by sa mal upraviť. Zaistením majetku by sa malo dotknutej osobe dočasne obmedziť nakladanie s ním. Nemá ísť teda o konečné rozhodnutie o konfiškácii majetku, aj keď môže byť využívané na dosiahnutie konfiškácie majetku, ak sú splnené zákonné predpoklady pre odňatie majetku. Vyplýva to z návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku z dielne rezortu spravodlivosti, ktorý v stredu schválila vláda.
Nová právna úprava by mala upravovať nakladanie s majetkom zaisteným najmä v trestnom konaní, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach, či v rámci daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií a preukazovania pôvodu majetku. Napríklad v trestnom konaní ide o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti, bol použitý na spáchanie trestného činu, zabezpečenie majetkových nárokov poškodeného, alebo na účely zabezpečenia dôkazu.
Právnou úpravou by sa tiež definovalo, aký majetok je možné zaisťovať. "Pod majetkom sa rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, peniaze v hotovosti, alebo peniaze vedené na účte a peniazmi oceniteľné hodnoty okrem jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu, vyhoretého jadrového paliva a inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu," píše sa v návrhu zákona.
Návrh zákona nepočíta so správou majetku, ktorý prepadol v prospech štátu, čiže takého, ktorý bol skonfiškovaný. "V tomto prípade už nejde o správu cudzieho majetku, ale o správu majetku štátu, ktorá je regulovaná osobitnými predpismi. ... Návrh zákona však upravuje postup správcu zaisteného majetku po tom, čo tento majetok prešiel do vlastníctva štátu tým, že prepadol v prospech štátu, alebo bol zhabaný," uvádzajú predkladatelia.
Nová legislatíva má tiež upraviť, ako sa bude zaistený majetok spravovať, správcom by malo byť Finančné riaditeľstvo SR. Správca by mal zabrániť, aby došlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku, alebo k jeho zmenšeniu, prípadne zabezpečiť, aby sa hodnota majetku zvýšila. Mal by teda okrem iného včas uplatniť nárok na náhradu škody a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj priebežne sledovať, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky k zaistenému majetku. Finančné riaditeľstvo by zároveň mohlo mať možnosť predať zaistený majetok s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby.
S navrhovanou úpravou súvisí rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku a mal by sa ňou novelizovať aj Trestný zákon, a to rozšírením inštitútov slúžiacich na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov, alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti. Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) avizoval, že z pôvodného návrhu zákona odstránili nadbytočný materiál. Ten stiahol v septembri 2018 s tým, že koaliční partneri vyslovili nesúhlas s príliš komplikovaným a obšírnym znením.
Štátni ochranári budú môcť zabrániť výrubu v národných parkoch
Štátni ochranári budú môcť zabrániť výrubu v národných parkoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú v stredu schválila vláda. Novela tiež navrhuje zrušiť viaceré výnimky, zakázať holorubný spôsob hospodárenia už od druhého stupňa ochrany alebo regulovať náhodnú ťažbu.
Šéf envirorezortu László Sólymos (Most-Híd) je presvedčený, že zákon ešte bude čeliť lobingu. "Tlaky tam budú určite. Tí, ktorí doteraz ťažili bez toho, aby mali nejaké obmedzenia, ich teraz budú mať. Myslím si však, že slovenská príroda si zaslúži takýto zákon," povedal pred rokovaním vlády s tým, že ak by takýto zákon platil pred 15 rokmi, Nízke Tatry by vyzerali inak.
Zákon má tiež v chránených územiach obmedziť vysádzanie či rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, prikrmovanie zveri či umiestnenie stavieb. Po novom tiež majú súhlas na výrub drevín mimo zastavaného územia obce vydávať okresné úrady a nie obce ako doteraz. Novela tiež umožňuje vyznačiť územia, v ktorom sa budú môcť pohybovať aj mimo vyznačeného chodníka.
Podľa novely by sa tiež malo o ťažbe v chránenom území povinne informovať na webovej stránke príslušného orgánu ochrany prírody. Obce by mali viesť evidenciu využitia finančných prostriedkov z náhrad za vyrúbané dreviny. Envirorezort chce zároveň vytvoriť informačný systém, ktorý verejnosti aj orgánom štátnej správy poskytne údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne identifikovať hranicu chránených území a ich ochranných pásiem.
SR neakceptuje 10 odporúčaní k ľudským právam od členov OSN
Slovensko neakceptuje desať z takmer 200 odporúčaní, ktoré mu adresovali členské štáty Organizácie Spojených národov v rámci univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva. Ďalších deväť odporúčaní akceptuje len čiastočne. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
Členské krajiny OSN Slovensku odporúčali najmä zintenzívniť boj proti rasizmu, xenofóbii, diskriminácii a extrémizmu, ale aj urýchlené vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Viacero krajín tiež odporúčalo ratifikovať Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, čo Slovensko akceptovalo.
Ďalším dokumentom, ktorý odporúčali ratifikovať Island, Turecko, Gruzínsko, Nemecko a Tunisko, je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, takzvaný Istanbulský dohovor. Tieto odporúčania Slovensko neakceptovalo. Nesúhlasilo ani s odporúčaním Islandu, aby prijalo legislatívu umožňujúcu rozšíriť všetky manželské práva na páry rovnakého pohlavia. Prisľúbilo však rozšírenie ustanovenia vnútroštátnej legislatívy o nenávistných prejavoch tak, aby pokrývala sexuálnu orientáciu, rodovú identitu a pohlavné znaky. Opäť išlo o odporúčanie Islandu.
Belgicko zas Slovensku odporúčalo prijať komplexný program sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a vyčleniť dostatočné zdroje na jeho zavedenie. Slovensko odporúčanie neakceptovalo, pretože napriek tomu, že je takýto program v procese prípravy, zatiaľ v odborných kruhoch neprišlo k vzájomnému konsenzu.
Čiastočne akceptovať sa Slovensko rozhodlo odporúčanie Dánska a Islandu, aby revidovalo zákon o zdravotnej starostlivosti s cieľom "zaistiť prístup k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva a zrušiť požiadavky povinného poradenstva, z lekárskeho hľadiska zbytočných čakacích lehôt a súhlasu tretej strany". V odpovedi Slovensko uviedlo, že podmienkou vykonania umelého prerušenia tehotenstva je informovaný súhlas po predchádzajúcom poučení s podpisom ženy žiadajúcej o umelé prerušenie tehotenstva alebo jej zákonného zástupcu.
Slovensko podľa materiálu neakceptovalo ani odporúčanie Azerbajdžanu, Kirgizska a Filipín, aby ratifikovalo Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov. "Dohovor nerozlišuje medzi legálnym a nelegálnym pobytom osôb na území krajiny," argumentovalo.
