LONDÝN - Dve veľké svetové múzeá tento mesiac zrušili plány vystaviť kontroverzné umelecké diela. Americký básnik, historik a umelecký kritik Kelly Grovier pre server BBC News zostavil prehľad kontroverzných diel vo svete moderného umenia, do ktorého zaradil aj jednu z prác českého umelca Davida Černého.
Aktivista po 10 rokoch zopakoval svoj žart: Znova nalial do Fontány di Trevi červenú farbu
Existuje niečo, čo si zaslúži cenzúru viac ako cenzúra samotná? Rozhodnutie popredných svetových umeleckých inštitúcií nevystaviť pre verejnosť provokatívne diela, sa stretlo s protestmi zástancov slobodného vyjadrovania, ktorí sa obávajú, kam tento trend smeruje. A zároveň ponúka dokonalú príležitosť pripomenúť, ktoré diela v modernej histórii jedni považujú za neprijateľne šokujúce, a zároveň sa im darí meniť spôsob, akým premýšľame o umení, píše Grovier.
V reakcii na protesty ochrancov zvierat zrušilo tento mesiac newyorské Guggenheimovo múzeum inštaláciu dvoch brutálnych videí - na jednom poli kopulujú potetované bravy a druhé zachytáva súboj pitbulov - rovnako ako vystavenie diela Theater of the World (Divadlo sveta) čínskeho umelca Chuang Jung-pchinga. Jeho Divadlo sveta predstavuje veľká klietka z dreva a pletiva, v ktorej je uzavretá menažéria hladných gekonov a lúčnych koníkov, cvrčkov a švábov, ktorí predvádzajú skutočný súboj o prežitie tých najsilnejších.
Tento mesiac tiež parížsky Louvre oznámil, že ruší plány vystaviť sexuálne explicitné súsošie holandského umelca a dizajnéra Joepa Van Lieshouta. Jeho 12 metrov vysoká hrubá stavba, ktorá vyzerá ako zostavená z kociek Lego, zobrazuje muža obcujúceho so štvornohým tvorom. Vystaviť dielo nazvané Domestikátor, ktoré podľa jeho tvorcu zobrazuje človeka zasahujúceho do behu prírody, sa nakoniec rozhodlo Pompidouovo centrum.
Van Lieshout po rozhodnutí Louvru dielo nevystaviť obvinil slávnu galériu z pokrytectva, pretože sa v jej múroch "vystavujú maľby a sochy spodobňujúce nahé ženy, znásilňovanie či sodomiu oveľa otvorenejším spôsobom, než je Domestikátor".
Študenti histórie umenia nepochybne ocenia načasovanie týchto kontroverzií, ktoré prichádzajú presne 100 rokov po tom, čo sa odohral jeden z najslávnejších cenzorských zásahov histórie modernej kultúry - rozhodnutie Spoločnosti nezávislých umelcov v New Yorku z roku 1917 nevystaviť prelomové dielo konceptuálneho sochárstva nazvané Fountain (Fontána), ktoré vytvoril Marcel Duchamp prevrátením pisoáru na stranu. A nasledujúcich 100 rokov rozhodne nebolo oprostených od umeleckých kontroverzií.
Zapísala sa medzi ne napríklad Erased de Kooning Drawing (Vygumovaná kresba de Kooninga) od Roberta Rauschenberga z roku 1953. Rauschenberg chcel zistiť, či môže vzniknúť umenie tým, že sa stopy po ňom vymažú gumou. Preto Rauschenberg presvedčil svojho priateľa, holandsko-amerického abstraktného maliara Willema de Kooninga, aby obetoval jednu zo svojich kresieb a vymazal ju. A diváci sa môžu rozhodnúť, či je obrázok bez obrázku stále obrázkom, alebo či vystavované dielo predstavuje len prázdny rám obklopujúci absenciu diela - symbol večnej umeleckej straty.
Kým Duchamp použil k vzniku svojej Fontány nepoužitý pisoár, taliansky avantgardista Piero Manzoni v roku 1961 zašiel o dosť ďalej svojím dielom Merd d'Artista (Umelcovo hov*o). Celkovo 90 plechoviek naplnil 2700 gramami vlastných exkrementov. Vlani v lete sa jedna z nich vydražila za 275-tisíc eur.
Britský pop-artista Allen Jones bol dlhodobo terčom kritiky, že s objektmi zaobchádza ako so ženami a so ženami ako s objektmi. Jeho reakciou bolo v roku 1969 dielo nazvané Chair (Stoličky) a k nemu tematicky zladený stôl a vešiak na klobúky, ktoré zobrazujú sporo odeté ženské postavy zapracované na nepríliš ergonomickom nábytku. V roku 1986 na Medzinárodný deň žien poliali dielo dve aktivistky za práva žien kyselinou na odstraňovanie náterov.
V roku 1989 padol nielen Berlínsky múr. V New Yorku pod rúškom noci 15. marca rozrezal tím robotníkov na kúsky 36 metrov dlhé a 3,6 metra vysoké kontroverzné sochárske dielo Richarda Serru Tilted Arc (Nahnutý oblúk), ktoré bolo o osem rokov skôr postavené na Federal Plaza. Pod zámienkou, že dielo slúži ako útočisko pre teroristov, hlodavce a vandalov, sa porota rozhodla ho odstrániť a presunúť do skladiska.
Skutočne osobný prínos do vlastného umenia vniesol britský umelec Marc Quinn, ktorý si počas piatich mesiacov v roku 1991 nechal odobrať päť litrov vlastnej krvi a nalial ju do priesvitnej, zmrazenej formy v podobe svojej tváre. Dielo sa volá príhodne Self (Ja sám). A zatiaľ čo pre jedných je Quinnova práca len upírskym pokusom o zviditeľnenie, iní ho vnímajú ako pokračovanie tradície sebespodobňovania umelcov s akcentáciou krehkosti ľudského bytia.
Svoj zárez do sveta kontroverzného moderného umenia urobil aj český výtvarník David Černý dielom Žralok z roku 2005. Vo variácii na inštaláciu britského umelca Damiena Hirsta, ktorý v roku 1991 nechal "plávať" žraloka v nádrži s formaldehydom, nechal Černyý pred divákmi v nádrži plávať zviazanú sochu zosadeného a popraveného irackého diktátora Saddáma Husajna.
Zatiaľ čo podľa niektorých kritikov tým Husajna príliš staval do úlohy obete, podľa iných bolo zbytočne názorné. Kontroverzné dielo malo byť vystavené v múzeu v belgickom Middelkerke, ale začiatkom roku 2006 to vyhláškou zakázal starosta mesta Michel Landuyt zo strachu, že "isté skupiny obyvateľstva by toto dielo mohli vnímať ako príliš provokatívne".
