WASHINGTON - Ako poraziť Donalda Trumpa? Američanom sa rozhodol poradiť Slovák Dalibor Roháč - situáciu v Spojených štátoch prirovnáva k Slovensku, keď mu vládol Vladimír Mečiar.
Analytik a ekonóm Roháč v článku pre prestížny portál Washington Times prirovnáva Trumpa práve k Mečiarovi. Ten sa k moci dostal po páde socializmu, keď v roku 1992 drvivo vyhral voľby. Preferencie získaval bombastickou rétorikou, ktorá vypĺňala priestor v médiách často lžami a konšpiráciami. Jeho oponentom vtedy chýbala charizma či práve rečnícke schopnosti.
Podobnosť s Trumpom možno vidieť aj v ďalších skutočnostiach. Ako pripomína Roháč, Mečiar sa púšťal do boja s kritikmi či odmietal expertov. Pravidelne taktiež vyvolával nevyprovokované konflikty s lídrami susediacich krajín a nevynechával ani vtipy o ich sexuálnych životoch. Nečudo, že vtedajšia americká ministerka zahraničia Madelein Albrightova nazvala Slovensko „čiernou dierou v strede Európy".
„Príbeh mojej krajiny ale mal šťastný koniec. Po voľbách v roku 1998, Mečiarova strana HZDS nebola schopná zaistiť si parlamentnú väčšinu a stratila moc na úkor širšej koalície stredo-pravých a stredo-ľavých strán," tvrdí Roháč. Podľa neho k Mečiarovmu pádu prispeli tri faktory.
Prvým bolo postupné oslabovanie jeho voličskej základne. Časť mladých a mestských voličov sa totiž obávala odďaľovania sa od Západu. Keďže si taktiež zabezpečil kontrolu nad verejnoprávnymi aj ďalšími médiami, mobilizoval takto svojich voličov, ale tých ďalších nie. Ani apatickým voličom neuniklo, keď bola tajná služba pod Mečiarovým vedením podozrivá z únosu syna prezidenta Michala Kováča, Mečiarovho opontenta.
Za ďalší faktor považuje to, že postupne vznikla efektívna opozícia, ktorá sa snažila riešiť otázky, ktoré boli najdôležitejšie - vládu zákona a miesto Slovenska medzi európskymi demokraciami. Podľa Roháča aj Mečiar získal moc tým, ako porazil rivalov vo svojej vlastnej strane a rôznymi mediálnymi výstrelkami, po ktorých zostali oponenti paralyzovaní a rozdelení. Najsilnejší bol Mečiar vtedy, keď bola opozícia rozdelená. Jej konsolidácia nebola jednoduchá a kredit je pripisovaný Mikulášovi Dzurindovi.
Ako ďalej dodáva Roháč, kvôli americkému systému dvoch strán je náročné porovnávať priamo. „Ak má byť Trumpizmus porazený, bude to vyžadovať, aby sa zjednotili stredopraví a stredoľaví politici v otázkach, na ktorých záleží - najviac v obrane liberálno-demokratického charakteru americkej vlády," píše.
Posledným faktorom je silná medzinárodná dimenzia. Mečiarove hrubé správanie spôsobili, že Slovensko sa odcudzilo od susedov, Bruselu a aj Washingtonu, čo sa líder HZDS snažil vysvetliť konšpiráciou voči našej krajine. Domácich kritikov zas nazýval platenými protislovenskými agentami, tvrdí ekonóm. „Výsledkom bolo, že Slovensko bolo vylúčené z prvého zväčšovania NATO po páde Sovietskeho zväzu a hrozilo, že mu unikne členstvo v Európskej únii - v hanebnom kontraste k jeho susedom z Poľska, Maďarska a Českej republiky," hovorí.
Mečiarov „útok na rodiciaci sa právny štát" z deväťdesiatych rokov podľa Roháča dodnes straší krajinu. Korupcia sa doteraz nevyparila, Roháč spomína aj divokú privatizáciu či nechválne známe amnestie. Uškodil aj súdnictvu, podľa nedávneho prieskumu iba tretina Slovákov dôveruje súdom.
Celkovo je však podľa Roháča príbeh Slovenska optimistickým, keďźe ukazuje, že plazivé autoritárstvo môže byť porazené aj v zraniteľnej spoločnosti. „Američania si určite nenechajú zničiť ich tradíciu demokracie a obmedzenej vlády hyperaktívnym a labilným moderátorom reality šou - aspoň nie bez boja," dodáva na záver.
