PRAHA - Bývalá americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová varovala pred podkopávaním demokracie v krajinách NATO, ktoré podľa nej pomáha nepriateľom. Na dnešnej konferencii usporiadanej na Pražskom hrade pri príležitosti 20. výročia vstupu Česka do NATO tiež citovala niekdajšieho amerického prezidenta Billa Clintona, podľa ktorého rozšírenie alianciu posilnilo.
Bývalá ministerka skritizovala Trumpa: Prepojenie s fašizmom, hrozba aj u našich susedov
Albrightová upozornila na to, že v mnohých krajinách NATO silnie nacionalizmus a niekde sú prijímané zákony k oslabeniu opozície alebo médií. Niektorí predstavitelia podľa nej hovoria, že pred slobodou majú prednosť iné priority. Albrightová vyzvala na vystúpenie proti týmto tendenciám. "Nemôžeme pomáhať (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, ktorý sa snaží alianciu rozdeliť a podkopať našu demokraciu. Musíme byť demokraciami stopercentne, nielen slovami, ale aj činmi," povedala.
Niekdajšia ministerka na konferencii tiež predniesla odkaz od Clintona, za ktorého prezidentského mandátu Česko do NATO vstúpilo. Podľa Clintona sa ukázalo, že rozšírenie NATO bola správna vec, ktorá alianciu posilnila. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v terajšom svete je podľa bývalého amerického prezidenta spojenectvo NATO dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Clinton sa tiež vyslovil za ďalšie rozširovanie aliancie.
Albrightová vo svojom prejave tiež uviedla, že rozšírenie NATO o krajiny strednej Európy bolo opravou historickej krivdy. NATO je podľa nej nielen vojenskou, ale aj politickou alianciou, ktorá si kladie za cieľ obhajovať slobodu a demokraciu a stojí na slobode jednotlivca a na právnom štáte.
Fašisti sa môžu dostať k moci demokratickými voľbami
Madeleine Albrightová vo svojej knihe Fašizmus s podtitulom Varovanie pripomína, že fašisti sa môžu dostať k moci demokratickými voľbami. V spoločnosti rozdelenej na majetných a na chudobných sa môže znovu objaviť vodca tvrdiaci, že pozná riešenie všetkých problémov. "Toho sa bojím, pretože tak sa to v čase nástupu fašizmu stalo. Preto som sa rozhodla napísať o tom, ako je ľahké rozdeľovať ľudí," povedala v rozhovore pre ČTK. Knihu v pondelok popoludní predstavila na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
Potom, čo sa uskutočnili slobodné voľby v Poľsku, Maďarsku, Venezuele alebo na Filipínach, sa tam podľa Albrightovej objavili ľudia, ktorí neveria v demokraciu. "Voliči si musí dávať veľký pozor na to, či ich kandidáti hovoria pravdu, alebo si len vymýšľajú nejaká heslá," konštatovala Albrightová. "Nehovorím tým ale, že vodcovia v súčasnej Európe sú fašisti. Tiež sa mi nepáči, že keď niekto nesúhlasí so svojím oponentom, hneď ho označuje za fašistu," dodala.
Okupácia bývalého Československa hitlerovským Nemeckom 15. marca 1939, znamenala pre pražskú rodáčku a prvú ženu na poste ministerky zahraničia USA Albrightovú začiatok nového života. V dvoch rokoch sa pre ňu všetko zmenilo, pretože jej otec, diplomat Josef Korbel, miesto plánovanej práce pre československý štát po vyhlásení protektorátu emigroval s rodinou do Británie. Po návrate do oslobodenej vlasti Albrightová zistila, že bolo zabitých 26 ľudí z jej rodiny. Práve spomienkou na udalosti v marci pred 80 rokmi začína kniha Albrightovej.
"Je potrebné pochopiť, prečo sa niečo také stalo. Jedným z dôvodov bola Mníchovská dohoda a fakt, že krajina, kde som sa narodila, bola predaná svojimi spojencami, a všetko sa zmenilo," uviedla Albrightová.
O populizme
V dnešnej Európe sa pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu viac ako fašizmus skloňuje slovo populizmus. "Uvedomujem si, že populizmus má zlé meno, ale pravdou je, že demokracia potrebuje ľudí, takže mi populizmus nepríde taký zlý. Fašizmus je niečo iné, nemá žiadny rešpekt pred ústavou, tlač považuje za nepriateľa, tvrdí, že všetci klamú, a má jedného neomylného vodcu," podotkla Albrightová. V knihe Fašizmus: Varovanie píše, že fašista je ten, "kto sa silne identifikuje s celým národom alebo s celou skupinou obyvateľov a uzurpuje si právo hovoriť v ich mene, nezaujímajú ho práva iných a je odhodlaný použiť na dosiahnutie svojich cieľov všetky nutné prostriedky vrátane násilia".
Na právnickej fakulte Albrightová poukázala na to, že ústavne prišiel k moci napríklad nacistický diktátor Adolf Hitler aj taliansky fašistický vodca Benito Mussolini.
Úskalia globalizácie
Albrightová hovorila aj o technológiách a globalizácii. Zdôraznila, že hoci globalizácia prináša ľuďom evidentné výhody, prichádzajú s ňou aj úskalia. Častejšie napríklad ľudia prostredníctvom technológií sledujú skôr to, čomu veria. Zároveň ľudia nechcú prisť o svoju identitu a majú tendencie sa porovnávať s ostatnými a snažiť sa byť lepší ako oni; keď nie sú, nahnevá ich to, uviedla.
Trump a Putin
Albrightová zdôraznila, že je zlé si predstavovať, že jedna krajina bude tá najlepšia a na prvom mieste. Zjavne tak narážala na volebný slogan amerického prezidenta Donalda Trumpa "Amerika predovšetkým". Albrightová zdôraznila, že demokracia nie je len vládou väčšiny ale závisí aj na právach menšín. Práve rôznorodosť pritom označila za hlavnú prednosť USA.
Albrightová hovorila aj o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Podľa nej hrá so Západom hru a usiluje sa o to, aby "táto časť Európy patrila jemu", nie aby bola v NATO a EÚ.
