BRATISLAVA - Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) by dnes na mieste poslanca Národnej rady SR hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií. Povedal to novinárom po premiére politického trileru Únos od režisérky Mariany Čengel Solčanskej.
Prezident Andrej Kiska matke Róberta Remiáša prisľúbil, že bude bojovať za spravodlivosť. Považuje totižto za neprípustné, že zomrel mladý človek a "niekto to odmieta vyšetriť". Amnestie sú podľa Maďariča nemorálne a spor sa vedie v právnej rovine. Poukázal, že existujú právnici, ktorí hovoria o tom, že je možné ich zrušiť. "Keby som bol poslancom, hlasoval by som za ich zrušenie," povedal Maďarič.
"Urobím všetko preto, aby hriechy minulosti neostali zabudnuté,“ sľúbil Kiska Anne Remiášovej. Poukázal, že za zrušenie amnestií je aj väčšina opýtaných Slovákov, ako dokazuje aj nedávny prieskum verejnej mienky. „Dajú sa zrušiť,“ vyhlásil, odvolávajúc sa na stanovisko popredných právnikov.
Návrh na zrušenie amnestií majú momentálne poslanci parlamentu na stole po ôsmy raz. „Toho, kto nebude hlasovať za ich zrušenie sa musíme pýtať prečo,“ povedal Kiska, dodávajúc, že je zvedavý ako dopadne hlasovanie v NR SR. „Stala sa veľká krivda a musí byť objasnené, kto ju spískal,“ uviedol prezident s tým, že dejiny sa nedajú vrátiť, no pravdu treba vedieť.
Či je možné zrušiť Mečiarove amnestie má posúdiť Ústavný súd. Zhodla sa na tom súčasná koalícia. Stále však nepripravila podanie, ktorým ho chce požiadať o názor k ich rušeniu. Most-Híd návrh na ich zrušenie podporoval v minulosti a podporuje ho stále. Podľa Smeru-SD sú síce Mečiarove amnestie amorálne, ale právne nezrušiteľné. O ich zrušiteľnosti pochybuje i SNS, ktorej predseda Andrej Danko presadzoval návrh, aby sa k ním vyjadril Ústavný súd. Podanie však doposiaľ neprišlo.
O zrušení Mečiarových amnestií mali rozhodovať poslanci na minulej schôdzi Národnej rady SR. Bez podpory koalície nie je možné návrh schváliť, keďže ide o ústavný zákon, na ktorého zmenu je nevyhnutných aspoň 90 hlasov. Pri súčasných parlamentných počtoch však samotná koalícia ani opozícia nemajú dostatok hlasov a tak by museli hlasovať spoločne.
Poslanci napokon o návrhu nehlasovali. Predkladateľ Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) ho dal presunúť na marcové zasadnutie, čím chcel vytvoriť priestor pre koaličné strany Smer-SD a SNS, ktoré si podľa neho ešte vytvárajú názor na možnosť zrušenia Mečiarových amnestií. Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
Zrušenie Mečiarových amnestií napomôže k právnosti štátu
Mečiarove amnestie sú krvavou škvrnou na dejinách Slovenska. Pre agentúru SITA to povedal poslanec Národnej rady SR a jeden z predkladateľov návrhu novely ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). Návrhom novely v druhom čítaní sa bude parlament zaoberať na marcovej schôdzi. Budaj verí, že poslanci návrh schvália. Podotkol, že proti zrušeniu amnestií zahlasovali po prvom čítaní len dvaja z prítomných zákonodarcov.
„Chcem veriť, že koaliční poslanci čas na uvažovanie využili,“ povedal s tým, že o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara ústavným zákonom je presvedčených aj 26 odborníkov z justície, podľa ktorých to je v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom. „Potvrdili, že amnestie sa zrušiť dajú a majú, že si to vyžaduje princíp právneho štátu,“ uviedol Budaj.
Podľa neho téma rezonuje v spoločnosti veľmi intenzívne, keďže vznikli okrem iného aj dve rapové skladby, aj film Únos, ktoré približujú únos Michala Kováča mladšieho. „Zrušenie amnestií môže vrátiť tému hodnôt, lebo dnes akoby politiku mali robiť ľudia, ktorí si činmi získajú mediálnu pozornosť,“ povedal. Podľa neho je politika verejným dobrom, ktoré má verejnosti pomáhať žiť v pokoji. „Politika nie je samoúčelná,“ dodal. Podľa neho Slovensko nie je štátom, ktorý má domyslený a dobudovaný systém, a preto aj zrušenie Mečiarových amnestií by dopomohlo k zvýšeniu právnosti štátu.
Na poslednej parlamentnej schôdzi sa amnestiami poslanci nezaoberali, vyhoveli návrhu predkladateľa Jána Budaja (OĽaNO) a poslaneckých klubov OĽaNO-NOVA, SaS a Sme rodina na presunutie tohto bodu na nasledujúcu schôdzu. Ako vtedy Budaj vysvetlil, chcel dať vládnemu Smeru-SD čas na to, aby sformoval otázku pre ústavný súd o možnosti zrušenia Mečiarových amnestií. Vládna strana totiž avizovala, že sa chce obrátiť s týmto problémom na ústavný súd.
K výzve na zrušenie Mečiarových amnestií sa pripojili desiatky osobností spoločenského a kultúrneho života. Medzi nimi sú napríklad profesorka a bývalá premiérka Iveta Radičová, zakladateľ VPN Fedor Gál, rektor UK Karol Mičieta, signatár Charty 77 Marian Zajíček, zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš, politológ Grigorij Mesežnikov, Ľudmila Kolesárová z Dobrého anjela, humorista Milan Lasica, kazateľ Daniel Pastirčák, spisovatelia Tomáš Janovic, Daniel Hevier, šéf činohry SND Roman Polák, riaditeľ Martinusu Michal Meško, herečky Táňa Pauhofová, Zuzana Kronerová, tréner Novaka Đokovića Marián Vajda, speváčka Jana Kirschner, hokejisti Peter Šťastný a Michal Handzuš, Rasťo Kulich z Googlu, podnikateľ Anton Zajac, ale aj právnik Ivan Šimko a sochárka Jana Brisudová.
