BRATISLAVA - Dnes sú Sparťania pre mnohých len motívom slávneho filmu s názvom 300, málokto tuší, čo všetko pre našu súčasnú kultúru spravili. Títo muži zachránili západnú civilizáciu, aj keď ich udatnosť by niekto mohol spochybňovať. Prečo? Lebo všetci sparťanskí vojaci boli homosexuáli.
Nebyť gréckych vojakov, Európu by v staroveku dobyli Peržania alebo iný mocný národ. Ich vojenská stratégia bola bezchybná, pretože sa týkala celého života, nielen toho na bojiskách. Súčasťou výchovy sparťanských chlapcov od útleho veku bola aj ich psychická odolnosť, ktorú budovali aj vďaka homosexualite. Ak ste totiž stáli vedľa svojho milenca v tesnej formácií, vaše srdce vám nedovolilo opustiť ho v boji.
„Homosexuálne vzťahy sa pre Sparťanov stali základom spoločnosti armády. Mladí chlapci žili s rodinou len do siedmich rokov, potom ich výchovu prevzala komunita. A už u dvanásťročných holobriadkov bolo bežné, že mali staršieho milenca, patróna. Homosexuálne vzťahy potom mladíkov sprevádzali celý život,“ píše česká mutácia svetoznámeho magazínu National Geographic.
Starší muž bol vždy dominantný, a to v akomkoľvek kontakte so svojim zverencom – tom vojenskom, aj tom sexuálnom. O homosexualite vojakov, ktorý si tým upevňovali súdržnosť bojovej jednotky, písal už Platón v rozprave Symposion. Čím hlbšie vzťahy medzi mužmi v jednotke boli, tým lepšie bojovali po svojom boku. Muži však homosexualitu nevnímali v dnešnom zmysle slova. Pre nich bola úplne normálnou a bežnou záležitosťou.
Nikto si najdrsnejších mužov v Európe, ktorí bránili zem pred dobyvateľmi, nedovolil hovoriť o nejakej zženštilosti, boli to predsa muži z ocele. O ich živote sa napriek tomu vie pomerne málo, venoval sa im však napríklad aj známy rímsky historik Plutarch. Mnohí iní historici ale význam homosexuality u Sparťanov popierajú, a to napriek tomu, že ženy mali v tejto spoločnosti veľmi silné a významné postavenie, ktoré mnohé naznačuje.
„Rola ženy bola v Sparte výnimočná. Na jednej strane mali ženy v Sparte omnoho viac slobody než kdekoľvek inde v Grécku. Mohli vlastniť majetok, smeli sa na verejnosti pohybovať v krátkych šatách a dokonca sa niekoľkokrát stali víťazkami inak čisto mužských olympijských hier,“ uvádza sa v článku. Malo sa tým vyvážiť to, že inak boli pre mužov len nástrojom na plodenie detí. Sparťanskí bojovníci radšej žili so svojimi bratmi v boji, ako so ženami.
