ŠTOHOLM/PRAHA - Švédsky premiér Olof Palme, ktorý ovplyvňoval politiku svojej krajiny po viac ako tri desaťročia, bol zavraždený v Štokholme pred 30 rokmi, 28. februára 1986. Atentát na populárneho, ale často aj kontroverzného štátnika zmobilizoval vyšetrovateľov k najväčšej a tiež najdlhšej pátracej akcii v histórii Švédska. Smrť 59-ročného Palmeho ale dodnes objasnená nie je.
Čečenskí ozbrojenci zajali 2000 ľudí: Rukojemnícka dráma plná chaosu, zničená obec, stovka obetí
Miestom činu bola rušná ulica v centre Štokholmu: manželia Palmeovci so synom Märtenom, bez osobnej stráže, ktorú premiér neznášal, odchádzali pred pol dvanástou večer z filmového predstavenia pešo domov. Náhle sa k nim priblížil muž s revolverom a dvakrát vystrelil. Palmeho zasiahla strela zozadu a zomrel okamžite, druhý projektil ľahko zranil manželku Lisbeth. Atentátnik utiekol.
Nastalo rozsiahle vyšetrovanie, ktorým bola poverená takzvaná Palmeho skupina pod vedením štokholmského policajného riaditeľa Hansa Holméra. Polícia vyhotovila podobizeň pravdepodobného páchateľa podľa popisu svedkyne (manželky Lisbeth) a po niekoľkých týždňoch zatkla 32-ročného Olofa Gunnarsona, člena extrémistickej Európskej robotníckej strany. Pre nedostatok dôkazov ho ale prepustili a po čase mu vyplatili odškodné.
Nevyšla ani teória politického sprisahania zahraničných síl. V podozrení sa ocitli separatistická Strana kurdských pracujúcich (PKK), CIA, KGB, nemecká teroristická organizácia Frakcia Červenej armády (RAF), Arabi či Irak. Tieň padol na domácich pravicových extrémistov, tajnú políciu Säpo a ďalších. K atentátu sa navyše priznalo 40 duševne chorých Švédov. Vyšetrovatelia celkom zhromaždili okolo 700.000 najrôznejších dokumentov (vyšetrovacie spisy zaberajú už v regáloch policajného archívu dĺžku 225 metrov), vyšetrovanie stálo vyše 80 miliónov dolárov. Nepomohla ani vládou vypísaná vysoká odmena siedmich miliónov dolárov za informáciu vedúcu k odhaleniu páchateľa. Do roku 2011 sa k Palmeho zavraždeniu "priznalo" 130 ľudí, následné vyšetrovanie ich však ako páchateľov všetkých vylúčilo.
V decembri 1988 polícia zaistila už trestaného 41-ročného alkoholika a narkomana Christera Petterssona, ktorého ako korunná svedkyňa označila Lisbeth Palmeová. Pettersson bol odsúdený na doživotné väzenie za vraždu a pokus o vraždu, proti čomu sa odvolal. Keďže žaloba nepredložila jediný konkrétny dôkaz (vražedná zbraň sa nikdy nenašla), prepustil v septembri 1989 štokholmský odvolací súd Petterssona na slobodu. Svedectvo Palmeho ženy bolo opakovane označené za nedôveryhodné a neisté.
V roku 1997 potom tím vyšetrovateľov vyhlásil, že v prípade Palmeho našiel nové fakty, ktoré Petterssonovu vinu preukazujú, a požiadal o obnovenie súdneho procesu. Švédsky najvyšší súd však v roku 1998 nové dôkazy neuznal a proces neobnovil. Pettersson zomrel ako 57-ročný 29. septembra 2004.
Špekulácie o páchateľoch neustali ani v posledných rokoch. Podľa švédskeho historika Jana Bondesona mohli byť za vraždou dodávky húfnic od švédskej firmy Bofors do Indie, ktoré boli spojené s úplatkami pre indickú vládu. Švédsky novinár Anders Leopold zase v roku 2008 napísal, že Palmeho mal zavraždiť čilský fašista Roberto Thieme, údajne za to, že Palme poskytol azyl mnohým čilským ľavičiarom po zvrhnutí Salvadora Allendeho v Čile v roku 1973. V roku 2009, pod hrozbou blížiaceho sa premlčania trestnosti Palmeho prípadu, presadila vláda pravého stredu osobitný zákon, ktorý umožňuje neobmedzené vyšetrovanie kauzy.
V 90. rokoch sa často poukazovalo na to, že za vraždou premiéra mohol byť juhoafrický rasistický režim apartheidu. Už v roku 1996 bývalý juhoafrický policajt Eugene de Kock vyhlásil, že Palme bol zabitý za to, že "verejne odmietal režim apartheidu". Dôkazy sa ale nenašli. V roku 2010 niekdajší švédsky vyšetrovateľ Tommy Lindström povedal, že za hlavného podozrivého považuje vtedajší apartheidní režim v JAR. Motívom malo byť zastavenie tajného prísunu peňazí zo Švédska cez Švajčiarsko vtedy zakázanému Africkému národnému kongresu (ANC). Do pátrania po vrahovi sa v minulosti zapojil aj svetoznámy švédsky spisovateľ detektívok Stig Larsson, ktorý zomrel v roku 2004. Švédskej polícii odovzdal pätnásť krabíc dokumentov. Tie podľa neho uvádzajú do súvislosti zastrelenie Palmeho s bývalým príslušníkom švédskej armády, ktorý bol údajne napojený na juhoafrické bezpečnostné služby.
Nová teória o záhadnej smrti Masaryka: Zavraždili ho na príkaz britskej tajnej služby
Olof Joachim Palme sa narodil 30. januára 1927. Študoval filozofiu v USA a právo na Štokholmskej univerzite. V roku 1949 začal aktívne politicky pôsobiť, keď vstúpil do Švédskej sociálnodemokratickej robotníckej strany. Pôsobil v rôznym ministerských funkciách a od októbra 1969 sa na sedem rokov prvýkrát stal predsedom vlády, na ktorej čele opäť stál v roku 1982. V medziobdobí okrem iného predsedal Severskej rade a bol zvláštnym splnomocnencom generálneho tajomníka OSN pre sprostredkovanie mierového rokovania medzi Iránom a Irakom. Ako predseda vlády presadzoval švédsky model sociálneho štátu a pracoval v prospech obmedzenia jadrového zbrojenia.
