TEL AVIV - Ako žili a čím sa živili dávni predkovia moderného človeka? To je otázka, ktorú sa postupne snažia odkrývať archeológovia a ďalší vedci. Ďalší čriepok vedomostí ponúkli náleziská v izraelskej jaskyni Kesey, kde sa zistilo, že naši prapredkovia mali na jedálničku napríklad aj korytnačky, píše denník The Christian Science Monitor.
Jaskyňa Kesey, čo v hebrejčine znamená "veštenie", bola objavená v roku 2000 počas prepadu pri výstavbe cesty. Pre archeológov, ktorí študujú ľudských predkov, sa odvtedy stala niečím ako truhlou plnou pokladov. Jaskyňa bola obývaná, hoci nie nepretržite, v období pred 400-tisíc až 200-tisíc rokmi. Praľudia jaskyňu postupne kúsok po kúsku zaplnili, až sa jej časť prepadla. Kesey ale zostala skrytá až do svojho objavenia v roku 2000.
Vedci zistili, čo jedol pračlovek: Nový výskum ich vyviedol z dlhoročného omylu
Vo všetkých vrstvách jaskyne sa našli zvyšky korytnačiek, čo naznačuje, že ich praľudia jedli počas celej histórie obývania jaskyne. "Mnohí ľudia si mysleli a naďalej myslia, že lovci-zberači mali záujem o veľkú zver a nedokázali využiť aj malé zvieratá," povedal Ran Barkaj, jeden z archeológov vykonávajúci výskum.
Tento objav však poskytuje dôkaz o tom, že praľudia sa zaujímali aj o menšiu zver, ako sú práve korytnačkačky. Podľa kostí nájdených v jaskyni patril medzi hlavné druhy korsti lovcov-zberačov napríklad daniel škvrnitý. Nájdené rozbité kosti naznačujú, že obyvatelia Kesey využívali všetky časti ulovených zvierat. V jaskyni si nielen piekli mäso, ale aj sali dreň z kostí. V jaskyni sa nenašla jediná celá kosť, poznamenal Barkaj.
Ani s korytnačkami nezaobchádzali praľudia inak. Podľa nájdených dôkazov ich upravovali rôznymi spôsobmi. Buď im rozbili kamenným nástrojom pancier, alebo ho rozrezali pozdĺž hrany pazúrika a potom ich piekli na ohni.
Z analýzy trinástich ľudských zubov z jaskyne vyplýva, že jedlo dávnych lovcov-zberačov zahŕňalo aj rastlinnú stravu, ale predovšetkým veľa mäsa. Korytnačky zrejme neboli nijako podstatné z hľadiska kalórií, ale nepochybne prišli vhod ako spestrenie monotónnej stravy z danielov. Podľa archeológa Aviho Gofera mohol mať lov korytnačiek spoločenský charakter. Aby mohli loviť danielov, museli byť lovci mladí a rýchli. Naopak na lov korytnačiek sa mohli vydať aj jednotlivci, ktorí sa na to nehodili, napríklad starí alebo naopak ešte nedospelí členovia skupiny. Išlo tak o ranú formu deľby práce.
Tento objav môže vniesť svetlo do diskusie o praktikách hľadania potravy. Teória optimálneho hľadania potravy (OFT) má za to, že tí, ktorí zháňali potravu, sa rozhodovali na základe pomeru nákladov a zisku. Inými slovami povedané, lovci-zberači sa snažili získať taký zdroj potravy, ktorý im prinesie najväčší výnos s čo najmenším úsilím.
Korytnačku je síce podstatne ľahšie uloviť než daniela, ale prináša tak malé množstvo mäsa, že jej lov spochybňuje OFT. Podľa Gofera môže lov menších zvierat naznačovať, že rozhodnutia ohľadom jedla sa nerobili len na základe zmieneného pomeru, ale ovplyvňovali ich aj ďalšie faktory - napríklad túžba po rozmanitejšej strave.
