BRATISLAVA - Aké boli Vianoce pred 100 rokmi, v čase, keď všade vôkol zúrila vojna? Začítajte sa s nami do novín z roku 1915 a zistite, aké boli najkrajšie sviatky roka v ére našich prastarých mám.
Vojenské ťaženia ukrojili zo stola každému. Denná tlač aj v roku 1915 neustále informovala o prísnych obmedzeniach predaja mäsa, mlieka, či nových receptúrach pri pečení chleba. V čase všeobecného nedostatku teda nebolo ľahké zabezpečiť pre blízkych nielen drobné darčeky pod stromčekom, ale i vianočné dobroty na stôl. Tesne pred Vianocami však Národnie noviny informujú o ústupku byrokratickej mašinérie – dočasnom povolení predaja mäsa aj v inak nepovolených dňoch.
Takto sa deti zmenili za sto rokov: Želania Ježiškovi z roku 1913 a teraz!
Nie iba v našich končinách mali prebiehajúce boje veľký dosah na sviatočnú atmosféru. Hoci by ste to nečakali, vojna nepriamo zasiahla aj svadbu amerického prezidenta – nebolo by vhodné, aby k slávnostnej tabuli zasadli spolu zástupcovia vo vojne bojujúcich krajín. Riešenie tak bolo v skutku diplomaticky neutrálne a oslavovalo sa dvakrát.
Menu sviatočnej večere v zajateckých táboroch určite neobsahovalo lahôdky o siedmich chodoch, ale francúzska a nemecká strana sa dohodli, že zajatcom zabezpečia vianočné stromčeky a doručenie vianočných balíčkov. Jedinou podmienkou bolo, že nebudú obsahovať alkohol.
Na darčeky od Ježiška pre chudobné deti v Pešti sa zbierali peniaze aj predajom bábik. Bolo medzi nimi aj slovenské dievča.
Takéto umelecké bábiky pre deti, iným deťom priniesli možno aj knižky, ktoré sú dodnes obľúbeným darčekom. Aj keď väčšinou zmenili formu a namiesto šuštivého papiera darúvame elektronické knihy, čítanie je stále najlepším spôsobom, ako si rozšíriť poznanie. Aké knihy sa zvykli čítať pred 100 rokmi a najmä aký mali vplyv na našu mládež? Článok zo Slovenských ľudových novín zo Štedrého dňa v roku 1915 prezradí aj čo to z atmosféry dlhých zimných večerov v dedinských chalupách.
Tradičným zvykom počas sviatkov patrili aj divadelné hry, ktorých výťažok putoval na dobročinné ciele. Počas vojny bolo možných adresátov veru dosť.
Dary na kultúrne a spolkové ciele tvorili pravidelnú rubriku národnej tlače nielen pred sviatkami. Tentoraz však medzi donátormi nájdeme aj pravé – občianske meno známej spisovateľky pre deti a mládež.
