BRATISLAVA - Pozemské zákony neplatia pre každého rovnako. Dajme si ruku na srdce, koľkí z nás niekedy už prešli na červenú alebo doma zatajili zlú známku zo školy? Keď však ide o veci verejné, radi sa schovávame za vlastné sebaklamy, ktoré živia princípy alibistickej logiky. Poslanec Anton Martvoň je jeden z tých kúzelníkov, ktorí sa dokážu odrazu vypariť a potom sa z ničoho nič objaviť.
Poslanec Anton Martvoň má o dôvod viac na spytovanie svedomia. Pravidlá zákona hovoria jasne. Členom Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva môže tá istá osoba nanajvýš dve funkčné trojročné obdobia idúce po sebe. Napriek tomu je jej členom už po tretí raz, dokonca po druhý raz sa stal jej predsedom.
Ideálny nominant
Druhé Martvoňovo funkčné obdobia sa malo skončiť 28. mája 2015, ale pred skončením funkčného obdobia z postu odstúpil, aby mohol byť na jeho miesto Právnickou fakultou nominovaný jeho známy, JUDr. Martin Dufala. Ten ho však vo funkcii nahradil len dočasne, pretože z nej na jar odstúpil. Po tejto skutočnosti prijal Martvoň členstvo tretí raz napriek tomu, že podľa zákona by nemal na tejto pozícii zotrvať viac ako šesť rokov po sebe.
Ako však Martvoň argumentuje, medzi funkčnými obdobiami bola prestávka a takýto postup je transparentný, korektný a etický. Navyše, z členstva podľa jeho slov nemá finančný prospech, ale ide o dobrovoľnú funkciu. „Sám by som odmietol, keby som nespĺňal zákonné predpoklady,“ uviedol pre Topky. Keď teda bývalý predseda z funkcie odišiel a Martvoň dostal od dekana Právnickej fakulty ponuku byť predsedom opäť, neváhal ju prijať, pretože ho oslovil ako skúsenú osobu.
Všetci sa navzájom poznajú
Martvoň Topkám zároveň potvrdil, že Dufala, ktorý nastúpil namiesto neho počas plynutia druhého funkčného obdobia, je jeho známym. Špekulácie o tom, že by mohlo ísť o vopred dohodnutý ťah, však odmietol: „Je prirodzené, že všetci na Právnickej fakulte sa navzájom poznajú.“
Hoci poslanec Martvoň tvrdí, že postup bol právne v poriadku a experti na ľudské práva v mimovládnych organizáciách nemajú žiadne funkčné obdobia, kritikom sa natíska otázka, či nešlo o využitie akejsi právnej medzery a dobrých medziľudských vzťahov, s čím už zákon neráta. A na dôvažok ešte, nevytvára sa takýmto správaním precedens aj pre iných skúsených odborníkov, ktorí dobre poznajú a spravujú slovenské zákony?
Medzera v zákone?
Keď Topky v snahe dozvedieť sa viac o korektnosti zvolenia poslanca Martvoňa oslovili kanceláriu verejnej ochrankyne ľudských práv, dostali sme od hovorcu Jána Glovička takúto odpoveď: „Vymenovanie člena Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva je v právomoci ústavných činiteľov a predstaviteľov inštitúcií, ktorých určuje zákon o SNSĽP. Verejný ochranca práv nemá dosah na tieto nominácie, môže vymenovať len jedného člena správnej rady. Za verejného ochrancu práv je členom správnej rady docent Peter Kresák, ktorý podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej požíva zákonom určenú prirodzenú autoritu a dôveru v oblasti ochrany ľudských práv. Docent Kresák sa ako jediný člen správnej rady zdržal hlasovania voľby jej predsedu.“
Kresák, ktorého sme oslovili s prosbou o vysvetlenie, sa nechcel k príčinám zdržania svojho hlasovanie vyjadrovať. Podľa ministerstva spravodlivosti je vymenovanie Martvoňa vecou samotného strediska, ktoré je nezávislou inštitúciou a nespadá do pôsobnosti ministerstva. Z ďalších slov hovorkyne Alexandry Donevovej vyplýva, že ak bola tá istá osoba zvolená dvakrát po sebe a nejaké obdobie členom rady nebola, zákon jej opätovnému zvoleniu za člena nebráni.
De facto, ak sa na zákon pozrieme optikou kritika, dovolí na Slovensku čokoľvek. Nám sa len natíska otázka, či bude môcť takýmto hľadaním medzier v zákone sedieť poslanec Martvoň v kresle strediska navždy aj napriek tomu, že zámer zákonodarcu bol iný a duch zákona tomu chcel zamedziť. Robí politická strana prostredníctvom Martvoňa nejaké kroky smerujúce k ovládnutiu inštitúcie a máme sa voči takémuto správaniu postaviť flegmaticky?
