SDEROT/PRAHA - Len pár sekúnd majú obyvatelia izraelského Sderotu na nájdenie úkrytu od momentu, kedy sa rozoznie siréna varujúca pred raketou vystrelenou z palestínskeho Pásma Gazy. Miestni obyvatelia sa s dlhodobým rizikom museli naučiť žiť, a v každom okamihu tak vedia, kde sa nachádza najbližšie bezpečné miesto. Nechcú sa ale zmieriť s tým, že by takto mali žiť navždy.
Prečítajte si aj: Osudná FOTOREPORTÁŽ z Ukrajiny: Za tieto snímky zaplatil ruský novinár životom!
"Máme tri až štyri sekundy na nájdenie úkrytu. A väčšina ľudí tu má deti. Keď máte tri až štyri sekundy, ako to môžete stihnúť?" pýta sa Illa Fendonová, ktorá roky žije v jednom z kibucov v blízkosti Sderotu.
"Niektoré dni sme tu mali dvadsať až tridsať rakiet," spomína Fendonová na minuloročný konflikt s Hamasom, počas ktorého ozbrojenci z Pásma Gazy na Izrael vystrelili okolo 4000 rakiet, ktoré pripravili o život niekoľko civilistov. Rakety pritom na oblasť vzdialenú na dohľad od Gazy dopadali prakticky v akúkoľvek dennú dobu.
Ako sa môžete stihnúť presunúť do krytu počas noci, ak spíte doma s deťmi, kladie si energická Izraelčanka rečnícku otázku. "Takže čo urobíte? Necháte svoje deti spať v protiraketovom kryte. V Izraeli sú deti, ktoré posledných 14 rokov každú noc spia v kryte. A to je naša každodenná realita," hovorí.
Aj preto sú špeciálne betónové bunkre na ochranu miestnych obyvateľov v Sderote i okolitých kibucoch doslova na každom rohu - pri autobusových zastávkach, na križovatkách alebo pri športoviskách a detských ihriskách. Školy aj ďalšie spoločné zariadenia sú potom často z jednej strany obrnené silným betónovým valom, aby odolali.
"Deti tu posledných 14 rokov spia v protiraketovom kryte, čakajú na autobus v protiraketovom kryte a študujú v triede, ktorá je protiraketovým krytom," rozpráva Fendonová. Ako matka dvoch detí vo veku desať a 14 rokov zdôrazňuje, že to najdôležitejšie, čo jej potomkovia musia v každom okamihu vedieť, je umiestnenie najbližšieho krytu. To im môže zachrániť život.
Za vôbec najhoršie považuje táto mladistvá farmárka fakt, že rakety neničia len ľudské životy, ale ubližujú aj na duchu. "Pre mňa, ako pre matku, je to najťažšie dať deťom pocit, že to raz môže skončiť a že existuje nádej," dodáva. Veriť však neprestáva.
