GAZA - Muammar Kújdar mal pred svadbou, a napriek tomu sa pred niekoľkými dňami pokúsil o samovraždu. Má 21 rokov, žije v palestínskom Pásme Gazy a nemôže si nájsť prácu. Takých ako on je viac - a samovrážd na tomto palestínskom území v poslednej dobe pribúda. Mnoho obyvateľov sa kvôli ťaživým ekonomickým problémom chce vysťahovať. "Zavreli sa predo mnou všetky dvere. Mestská polícia v Gaze mi skonfiškovala váhy a stánok, kde som predával hrozno," hovorí mladý muž.
Islamský štát sa vyhráža zničením Egypta a Izraela: VIDEO ukazuje moderné ruské zbrane v Sýrii
Polícia ho zatkla niekoľkokrát, vždy medzi deviatou ráno a deviatou večer, kedy mal najväčšiu šancu niečo predať. Kúpil si preto lacný jed na potkany, vydal sa pred úrad agentúry pre ľudské práva a tam ho prehltol.
Oficiálne údaje o samovraždách v Pásme Gazy, ktorému vládne radikálne hnutie Hamas, sa získať nedajú. Informácie tohto druhu taja aj samotné rodiny, pretože islam samovraždu odsudzuje. Polícia hovorí, že samovraždy nie sú rozšírené, ale nemenovaný zdroj z bezpečnostných zložiek agentúre AFP povedal, že ide o "desivé" čísla a že nové prípady pribúdajú denne. Aj lekári potvrdzujú, že rastie počet ľudí, ktorí sa snažia otráviť sa.
Patrí k nim aj Muhammad abú Así, ktorý kvôli tomu strávil niekoľko dní v kóme. "Nebol som vo svojich tridsiatich rokoch schopný uživiť svoje malé deti. Chcel som radšej zomrieť, ako sa pozerať, ako mi umierajú pred očami," povedal.
Pásmo Gazy, ktoré prežilo v minulých šiestich rokoch tri vojny, teraz prežíva smrteľný zápas. Malé územie, na ktorom sa tiesni 1,8 milióna obyvateľov, dusí izraelská blokáda a podobný režim zavedený Egyptom.
Obnova po minuloročnej vojne viazne, rovnako ako distribúcia vody a elektriny. Miera nezamestnanosti tam patrí k najvyšším na svete. Začiatkom tohto roka dosahovala 42 percent, pričom podľa Svetovej banky je bez práce 60 percent mladých obyvateľov Pásma. Asi 39 percent obyvateľstva žije pod hranicou chudoby a skoro 80 percent je závislých na humanitárnych programoch.
Z tejto všadeprítomnej biedy chce podľa prieskumu odísť inam 52 percent občanov. Izrael ale mnoho obyvateľov Pásma nenechá prekročiť svoju hranicu a tá s Egyptom je často zatvorená. Niektorí sa vydávajú na nebezpečnú cestu Stredozemným morom a smerujú do Európy.
Poslednou kvapkou pre abú Asího bolo zatvorenie jeho malej kaviarne, ktorú prevádzkoval na pobreží. Keď ju prišli policajti na želanie majiteľa hotela navštevovaného strednou triedou zavrieť, stratil abú Así poslednú nádej. Prestal veriť, že pre svoju rodinu, ktorá sa krčí v byte o 30 metroch štvorcových, dokáže ešte niečo urobiť.
"Tu žijú v biede všetci, starí i mladí. Keď sa niekto rozhodne dať prednosť smrti pred životom, znamená to, že už mu nezostalo nič," povedal abú Así.
"Môžu za to tí, čo Gaze vládnu. Vedia o tom, ako naše deti trpia, ale nerobia nič. Stále nám podstrkávajú svoje heslo Buď trpezlivý, hrdinský národ. Cesta, ktorou nás vedú, mieri jedine k smrti," hovorí abú Asího otec. Hnutie odporu, ktoré začala mládež, polícia Hamasu v apríli rýchlo potlačila.
Medzi občanmi a úradmi sa vedie spor, hovorí psychológ a univerzitný profesor Fadl Ašúr. "Jedni požadujú mzdy, druhí dane. Vzniká atmosféra, ktorá nahráva násiliu, a to ako proti spoločnosti a jej inštitúciám, tak proti sebe samému. Samovražda je prejavom toho druhého," hovorí Ašúr. Ekonóm Umar Šaabán považuje za hlavnú príčinu samovrážd beznádej.
"Hrozí prudký nárast počtu samovrážd, násilie a radikalizácia, pretože spoločnosť tu ľudí drví a utláča," uvádza sa v správe OSN. Jej autori súdia, že do roku 2020 sa v preľudnenom Pásme Gazy nebude dať žiť.
