BRAZÍLIA/LIMA - Nelegálna ťažba dreva, ako aj obchodníci s drogami – to sú dôvody, pre ktoré musia amazonské domorodé kmene opúšťať svoje domovy hlboko v džungli. Na hranici Brazílie a Peru sa tak aktivisti stali svedkami kontaktu pôvodného obyvateľstva amazonského dažďového pralesa s civilizáciou. Skupina siedmich mladých domorodcov si prišla pre potravu a porozprávala o zločinoch, ktoré sa v pralese páchajú.
Pätica mužov a dve ženy vyšli z hlbín džungle odetí len vo svojich typických kúskoch kože na bedrách a s oštepmi v rukách. Na rieke Envirra sa stretla so skupinou Brazílčanov, ktorí sa rozhodli hladným a nešťastným domorodcom aspoň trochu pomôcť. Prvý kontakt bol zaznamenaný ešte 29. júna, celý rozhovor viedli v unikátnom jazyku používanom na peruánsko-brazílskych hraniciach.
Vládny Národný indiánsky fond natočil na video, ako domorodci prijímajú banány. Pôvodne vraj skupina patrila do 50 člennej väčšej spoločnosti, no počas presunov a pravdepodobne na chrípku, väčšina zahynula.
Kvôli drogovým kartelom, ktoré sú ozbrojené a pohybujú sa v danej oblasti, museli indiáni nechať svojich mŕtvych nepochovaných ležať. „Všetci domorodí ľudia majú veľmi silný cit pre pojem územie. Ich teritórium bolo narušené a napadnuté,“ hovorí Fiona Watsonová, riaditeľka výskumu práv kmeňov v Survival International. Podľa všetkého ich domy vypálili, aj pritom zomrelo niekoľko domorodcov.
„Domorodé národy sú predvojom v oblasti ochrany dažďových pralesov. Živia sa tam lovom, zberom, ale existujú aj ľudia, ktorí pestujú rastliny či ryby v riekach,“ vysvetľuje život indiánov Watsonová. Antropológ Terri Aquino zase varuje, že domorodým obyvateľom Amazonského pralesa záleží len na „interných bojoch medzi nimi a inými domorodými skupinami“.
Skupina okolo týchto vedcov spustila petíciu za zlepšenie prostriedkov ochrany spôsobu života domorodých indiánov v tejto oblasti. Trvajú na monitorovaní hraničného územia, aby zabránili ďalšiemu prieniku nelegálnych strojov, pytliakov či priekupníkov do srdca džungle.
