NEW YORK - Keď bol David Good malý chlapec a jeho kamaráti sa ho pýtali, kde je jeho mama, zakaždým odpovedal, že zahynula pri autonehode. Klamal. Odmietal ľuďom prezradiť pravdu, pretože príliš bolela. Matka ich totiž opustila. Po dvadsiatich rokoch ju konečne našiel. Rozuzlenie tohto príbehu dojíma celý svet.
Mladý Američan dobre vedel, že jeho mama žije. Ale namiesto toho, aby mu pomáhala s domácimi úlohami, chodí polonahá po amazonskej džungli. Je to totiž domorodkyňa s tvárou prešpikovanou drevenými tyčami.
"Nechcel som, aby moji priatelia vedeli, že moja mama sa prechádza takmer nahá niekde v pralese a živí sa tarantulami. Bol som naštvaný, že ma opustila. A tak som si vymyslel príbeh o nehode," povedal denníku New York Post.
Davidov otec Kenneth, ktorý je antropológ, sa s Yarimou zoznámil počas svojho výskumu kmeňa Yanomamov vo Venezuele. Pôvodne mal medzi stráviť pätnásť mesiacov, ale tak si zamiloval ich kultúru, že nakoniec s menšími prestávkami zostal až dvanásť rokov. V rámci aktu prijatia do kmeňa mu rada starejších ponúkla manželku. Bola ňou práve Yarima, ktorá v tom čase ešte nebola plnoletá.
Kenneth sa neskôr vrátil do Spojených štátov a zobral so sebou aj svoju vyvolenú. Pre ňu ale nebolo vôbec ľahké sa prispôsobiť novému životnému štýlu. Zo všetkého bola strašne zmätená, o autách si myslela, že sú to dravé zvery, mala veľký problém naučiť sa angličtinu a jej numerický systém pozostával zo slov "jeden" "dva" a "mnoho".
Yarima, ktorá manželovi dovedna porodila tri deti, si ani po rokoch v civilizácii nezvykla. Keď Kennethovi National Geographic v roku 1991 ponúklo vrátiť sa do divočiny a natočiť tam dokumentárny film, súhlasil. Keď sa Yarima vrátila do rodnej Venezuely, nemohla byť šťastnejšia a rozhodla sa, že do Spojených štátov sa už nevráti. David mal vtedy len päť rokov.
Neskôr, keď mal desať rokov, sa jeho trieda vybrala na exkurziu do Múzea prírodnej histórie. Tam v rámci výstavy o zabudnutých kmeňoch zbadal fotku svojej mamy, ktorú urobil jeho otec. "Úplne som stuhol. Krvi by sa do mňa jeden nedorezal. Bežal som do tmavého kúta a nechcel som odtiaľ vyjsť," vysvetľuje mladík.
Keď dospel a o všetkom poriadne popremýšľal, rozhodol sa vydať do Venezuely, aby si vypočul aj matkinu verziu príbehu. V roku 2011 navštívil kmeň Yanomamov po prvýkrát. Prvé slová, ktoré adresoval svojej mame, zneli: "Mami, dokázal som to, som doma. Trvalo mi to veľmi dlho, ale dokázal som to." Obaja sa rozplakali. David v džungli zostal niekoľko týždňov, aby pochopil životný štýl Yanomamov.
Na základe svojho pobytu sa rozhodol založiť organizáciu The Good Project, prostredníctvom ktorej šíri osvetu o domorodých spoločenstvách a napráva všeobecný predsudok o tom, aké sú primitívne.
Doteraz navštívil matku niekoľkokrát. Tvrdí, že najšťastnejší sa cíti byť práve v amazonskom dažďovom pralese. Yanomamovia totiž vôbec nemusia riešiť väčšinu problémov, s ktorými bojuje moderná spoločnosť ako sú depresie, samovraždy či dokonca rakovina.
"Keď som tam, žijem ako oni. Chodím bosý a jem červíky, termity, hady, opice aj pásavcov," dodáva David s tým, že po toľkých rokoch odlúčenia s matkou si k sebe pomaly hľadajú cestu.
