Aj túto otázku si kládlo viac ako 130 odborníkov pracujúcich s deťmi na konferencii spoločnosti Úsmev ako dar Mosty k rodine, ktorá sa konala vo štvrtok 10.10.2013 v historickej budove NR SR v Bratislave.
8. ročník regionálnych konferencií Mosty k rodine, ktoré Úsmev ako dar každoročne usporadúva v troch slovenských metropolách – Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, niesol názov: 250 rokov starostlivosti o deti mimo vlastnej rodiny – ako ďalej? Tento rok si totiž pripomíname 250. výročie založenia prvého sirotinca na území Slovenska v obci Tomášikovo, ktorý zriadila počas svojho panovníctva Mária Terézia.
Bratislavské Mosty k rodine otvoril príspevok generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Mariána Valentoviča, ktorý prítomným ponúkol pohľad na aktuálnu situáciu detí v detských domovoch prostredníctvom štatistických vyhodnotení. Medzi negatívne tendencie patrí naplnenosť detských domovov, ktorá dosiahla alarmujúcich 97%. Stúpla aj priemerná dĺžka pobytu dieťaťa v domove na 4,38 roka a klesol počet prípadov ukončenia poskytovania starostlivosti. Naopak, medzi pozitívne trendy patrí fakt, že 33% opustených detí môže vyrastať v profesionálnych rodinách a skutočnosť, že na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny vzniklo tento rok až 92 nových pracovných miest rodinných asistentov, čo posilnilo terénnu sociálnu prácu s rodinami.
Práve terénna sociálna práca otvára možnosti, ako negatívne trendy v oblasti náhradnej starostlivosti zastaviť, alebo dokonca zvrátiť. Príspevky odborníkov, pracovníkov úradov práce, mestských úradov a detských domovov opätovne zdôrazňovali potrebu sociálnej práce s ohrozenými rodinami v teréne, vďaka ktorej má rodina šancu upraviť svoje pomery a predísť tak vyňatiu dieťaťa, alebo znovuprijať dieťa do vlastnej starostlivosti.
„Aby sa nám podarilo ohrozeným rodinám naozaj pomôcť, potrebujeme zintenzívniť spoluprácu verejnej správy, samosprávy a detských domovov – ak už bolo dieťa z rodiny vyňaté. Nám sa veľmi osvedčil model stretnutí, kde sa zíde rodina spolu s predstaviteľmi subjektov, ktoré jej môžu byť nápomocné v procese ozdravenia, a nastavia plán pomoci spoločne, podľa konkrétnych potrieb rodiny,“ uvádza Eva Riečicová z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch.
Rodina, ktorá sa ocitne v náročnej materiálnej a sociálnej situácii, často krát potrebuje nielen usmernenie a podporu zo strany sociálneho pracovníka, ale aj špecifickú pomoc, ktorá je v kompetencii samosprávnych orgánov. Účinná podpora spolu s odborným sprevádzaním, ktoré rodine pomôže odhaliť jej vlastné zdroje a východiská, môže priniesť želaný efekt – že detí do systému náhradnej starostlivosti bude vstupovať čoraz menej, a vracať sa ich do pôvodných rodín bude čoraz viac.
„Aby nám detí v domovoch nepribúdalo, naopak, aby ich v budúcnosti stále ubúdalo, potrebujeme používať efektívne modely práce s rodinou. Jedným z nich je aj model Stretnutia rodinného kruhu, ktorý využíva silu širokej rodiny v záujme ohrozeného dieťaťa. Ak sa príbuzní a ľudia zaangažovaní na živote dieťaťa zomknú a vytvoria okolo neho akúsi záchrannú sieť, máme veľkú šancu, že dieťa nebude musieť vyrastať niekde v zariadení, odtrhnuté od svojich najbližších,“ konštatuje Jozef Mikloško, predseda spoločnosti Úsmev ako dar.
Mosty k rodine potvrdili dôležitosť perspektívy, ktorá detské domovy vníma ako dočasné miesto pobytu detí a zastávku na ich ceste do rodiny. Odpoveď na otázku: „Aká je misia detského domova?“ sa teda prezrádza už v samotnom názve podujatia. Mal by spájať dieťa s rodinou a vytvoriť mu most, po ktorom do nej bezpečne prejde.
Spoluorganizátormi bratislavskej konferencie Mosty k rodine boli: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Inštitút ochrany práv dieťaťa a rodiny Trnavskej Univerzity. Záštitu nad podujatím prebral generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič.
-Reklamná správa-
