BRATISLAVA - S materinskou rečou si v súčasnosti vystačí čoraz menej Slovákov. Pozreli sme sa preto na to, aké sú naše dôvody, aby sme sa pustili do spoznávania cudzích jazykov.
Niektoré štatistiky tvrdia, že necelých 53 % Európanov je schopných plynule komunikovať vo svojom rodnom a minimálne aspoň v jednom cudzom jazyku. Slováci nechcú byť výnimkou.
Staré slovenské porekadlo hovorí: „Koľko rečí vieš - toľko krát si človekom“. Po vstupe Slovenska do Európskej Únie už vlastne neexistuje čistý "slovenský" trh. Preto pri uchádzaní sa o prácu už len málokomu zostáva v životopise kolónka - cudzí jazyk - prázdna.
Vieme, že šance s každým ďalším jazykom dokážu otvoriť nové možnosti aj tam, kde to predtým nebolo možné. A to je aj najčastejší dôvod, prečo sa chcú Slováci naučiť cudzí jazyk. Tabuľku zostavil analytický tím Poštovej banky na základe aktuálnych výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý sa zaoberal práve témou používania iného ako materinského jazyka.
Najčastejšími dôvodmi, prečo sa Slováci púšťajú do učenia nového jazyka, sú pripravenosť na prácu v zahraničí a možnosť získať lepšiu prácu doma na Slovensku. Slováci chcú cudzí jazyk využiť aj na pracovisku, vrátane zahraničných ciest.
Až po práci prichádza na rad štúdium či komunikácia s ľuďmi. Väčšina z vynikajúcich škôl dnes vyžaduje minimálne aspoň dva roky štúdia cudzích jazykov na strednej škole pre úspešný zápis, nehovoriac už o štúdiu na elitnej škole v zahraničí. Na niektorých univerzitách sa vybrané prednášky vedú priamo v cudzom jazyku.
Pre tých, čo plánujú pokračovať v štúdiu po prvom stupni akademického vzdelania, je ovládanie druhého a niekedy aj tretieho jazyka jednoducho podmienka pre prijatie. Veď väčšina najnovších vedeckých poznatkov je publikovaná v učebniciach resp. profesionálnych odborných časopisoch v inom ako slovenskom jazyku. Kvôli možnostiam študovať za hranicami nášho štátu sa učí nový jazyk 46 % opýtaných Slovákov.
"Iný jazyk je iný pohľad na život," vyhlásil Federico Fellini. Porozumieť ľuďom z iných krajín či kultúr túži 39 % Slovákov natoľko, že sú ochotní naučiť sa neznámu reč. Velikánov filmu či svetovej literatúry si nikdy nevychutnáte tak, ako keď rozumiete originálu. Jednoducho aj preto, lebo niektoré veci z jedného jazyka sa do iného nedajú úplne presne a správne preložiť. Slovné hračky, metafory, skryté narážky, kultúrne pozadia, unikátne výrazové slová s kultúrnym podtextom a špecifické formulácie sa často pri preklade z jedného jazyka do druhého úplne vytratia.
Pre niekoho môže byť prekvapením, že až 36 % Slovákov nechce cestovať po svete s tým, že sa budú dorozumievať rukami nohami. Mnohým turistom spôsobuje neschopnosť komunikácie v domácej alebo medzinárodne akceptovanej reči dokonca frustráciu. Jazyková bariéra im berie schopnosť manažovania si všetkých životných situácií od správneho výberu jedla v reštaurácii cez správne chápanie dopravných značiek a obmedzení či nájdenia vhodného ubytovania až po schopnosť vyjednania si lepšej ceny. A pokiaľ chcete spoznávať krajiny mimo turistických centier, znalosť jazyka sa stáva nevyhnutnosťou.
