Trosky ruského lietadla
JAKARTA - Pilot ruského lietadla, ktoré minulý týždeň narazilo do svahu sopky Mount Salak neďaleko Jakarty, sa snažil predviesť letecký manéver, v ktorom chcel perspektívnym kupcom ukázať možnosti stroja.
Generálny tajomník indonézskeho zväzu leteckých prepravcov INACA Tengku Burhanuddin uviedol, že pilot lietadla Suchoj Superjet 100 letel počas prvého ukážkového letu na hranici technických možností stroja v snahe zaujať predstaviteľov leteckých spoločnosti, ktorí zvažovali kúpu tohto nového ruského dopravného lietadla. "Chceli predviesť, čo Superjet 100 dokáže," uviedol Burhanuddin, ktorý sa prvého letu zúčastnil na palube lietadla. "Tak sa to robí, keď hľadajú možných klientov."
Kým prvý ukážkový let v stredu skončil bez incidentu, počas druhého letu lietadlo narazilo do svahu sopky a zrútilo sa. Všetkých 45 ľudí na palube je považovaných za mŕtvych.
Indonézske špeciálne sily dnes zliezli strmý svah sopky Salak a snažili sa tak dostať k čiernej skrinke nového ruského dopravného lietadla. Vrtuľníky už prevážajú nájdené pozostatky obetí do indonézskeho hlavného mesta Jakarta na identifikáciu, napísala agentúra AP. Pátracie tímy oznámili, že na dne 500-metrovej rokliny podľa ich presvedčenia zbadali vo vraku lietadla čiernu skrinku, čiže záznamník s letovými údajmi.
"Naozaj dúfame, že v priebehu dneška sa k čiernej skrine dostanú," uviedol Tatang Kurniadi, ktorý vedie Štátnu komisiu pre bezpečnosť dopravy. Suchoj Superjet 100 bol ruským prvým novým modelom dopravného lietadla od pádu Sovietskeho zväzu spred dvoch desaťročí a v Indonézii bol v rámci turné po šiestich ázijských štátoch, zameranom na získanie nových zákazníkov.
V osudný deň uskutočňovalo lietadlo druhý predvádzací let, keď posádka len 12 minút po štarte žiadala povolenie klesnúť z 3000 na 1800 metrov. Piloti nevysvetlili svoju žiadosť a čoskoro po tom zmizli z radarov. Vyšetrovatelia a leteckí odborníci majú mnoho otázok. Jednou z nich je, prečo pilot a kopilot žiadali o povolenie klesnúť v takej tesnej blízkosti "zubatého" horského hrebeňa, ktorý je všeobecne známy ako nebezpečný. Za posledných desať rokov tam totiž havarovalo šesť menších lietadiel.
Satelitné zábery naznačujú, že v čase havárie zahaľovali vrchol sopky husté mraky a zároveň bol lejak. Takéto lietadlá však majú takmer vždy nainštalované varovné systémy upozorňujúce na blízkosť zemského povrchu, ktoré na obrazovke v kokpite ukazujú polohu a výšku prekážok, či už prírodných alebo umelo vytvorených. Varovné systémy by mali do veľkej miery obmedziť možnosť takejto nehody.
"Systém zrejme nebol nainštalovaný, alebo z nejakého dôvodu nebol zapnutý," hovorí Patrick Smith, pilot amerických aerolínií a konštruktér lietadiel. "Na druhej strane, v tejto kritickej chvíli ešte netušíme, čo sa tam hore dialo. Je príliš skoro snažiť sa určiť príčinu," dodal.
Núdzový lokátor (vyhľadávač), ktorý mal po náraze lietadla do sopky vysielať signály v rôznych frekvenciách, takisto nefungoval. To teraz spomaľuje úsilie určiť polohu a miesto vraku.
