Ivan Gašparovič
BRATISLAVA - Prezident Ivan Gašparovič podpísal parlamentom schválenú novelu zákona o minimálnej mzde.
Vďaka novej právnej úprave bude môcť vláda zvýšiť minimálnu mzdu od začiatku budúceho roka razantnejšie, ako to umožňuje súčasné znenie zákona. Novela zákona stanovuje iba spodnú hranicu pre rozhodovanie vlády o konkrétnej sume minimálnej mzdy. Hornú hranicu pri zvyšovaní minimálnej mzdy však zákon neurčuje a nariadením ju môže upraviť vláda. Kabinet má pritom podľa novely prihliadať na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemernej mzdy, životného minima, vývoj produktivity práce a vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy. Podľa súčasného znenia zákona by sa mala minimálna mzda zvýšiť od januára na 8 690 Sk (288,5 €).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR už predložilo do pripomienkového konania návrh nariadenia vlády na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 8 100 Sk (268,9 €) na 8 900 Sk (295,5 €). Najnižšia hodinová mzda by sa tak mala od začiatku januára zvýšiť zo súčasných 46,60 Sk (1,547 €) na 51,10 Sk (1,697 €). "V čistom vyjadrení bude minimálna mzda predstavovať 7 707 Sk (255,9 €) a bude vyššia o 693 Sk (23 €) " uvádza ministerstvo. Navrhovaná suma je podľa rezortu kompromisom medzi návrhom Konfederácie odborových zväzov SR, návrhom zástupcov zamestnávateľov a pôvodným návrhom ministerstva. Odborári totiž požadovali zvýšiť najnižšie mzdy na 300 eur (9 040 Sk), zamestnávatelia trvali na minimálnej mzde v sume 8 690 Sk (288,5 €) a MPSVR pôvodne na rokovaní tripartity predložilo návrh na úpravu minimálnej mzdy na 9 000 Sk (298,8 €).
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová pri prerokovávaní novely zákona v parlamente povedala, že už v polovici júna malo byť jasné, o koľko bude na budúci rok zvýšená minimálna mzda. "Lenže dnes je polovica septembra a dnes takúto dohodu sociálni partneri nemajú uzatvorenú,“ povedala Tomanová. Podľa nej si treba uvedomiť, že ak by zostala minimálna mzda len na úrovni výpočtu podľa platného zákona, znamenalo by to vážne poškodenie ľudí s najnižšími príjmami. Poslankyňa Klára Sárközy (SMK) ministerke povedala, že s tripartitou je asi potrebné rokovať častejšie, keď sa nedarí dohodnúť. "Návrhom zákona sa bezdôvodne zvyšuje kompetencia vlády na úkor tripartity," zdôraznila s tým, že vláda sa vybrala jednoduchšou cestou a namiesto trpezlivého rokovania, ktoré by mohlo viesť ku kompromisom, si prisvojila kompetenciu diktátu. Problémom podľa opozičnej poslankyne je, že vláda sa jednoznačne prikláňa na stranu odborov a znevýhodňuje veľkú skupinu pracujúcich. Minimálnu mzdu poberá od 1,8 % do 2,2 % pracujúcich, na druhej strane zvyšovanie minimálnej mzdy ovplyvní zvýšením odvodového zaťaženia veľkú skupiny živnostníkov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR už predložilo do pripomienkového konania návrh nariadenia vlády na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 8 100 Sk (268,9 €) na 8 900 Sk (295,5 €). Najnižšia hodinová mzda by sa tak mala od začiatku januára zvýšiť zo súčasných 46,60 Sk (1,547 €) na 51,10 Sk (1,697 €). "V čistom vyjadrení bude minimálna mzda predstavovať 7 707 Sk (255,9 €) a bude vyššia o 693 Sk (23 €) " uvádza ministerstvo. Navrhovaná suma je podľa rezortu kompromisom medzi návrhom Konfederácie odborových zväzov SR, návrhom zástupcov zamestnávateľov a pôvodným návrhom ministerstva. Odborári totiž požadovali zvýšiť najnižšie mzdy na 300 eur (9 040 Sk), zamestnávatelia trvali na minimálnej mzde v sume 8 690 Sk (288,5 €) a MPSVR pôvodne na rokovaní tripartity predložilo návrh na úpravu minimálnej mzdy na 9 000 Sk (298,8 €).
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová pri prerokovávaní novely zákona v parlamente povedala, že už v polovici júna malo byť jasné, o koľko bude na budúci rok zvýšená minimálna mzda. "Lenže dnes je polovica septembra a dnes takúto dohodu sociálni partneri nemajú uzatvorenú,“ povedala Tomanová. Podľa nej si treba uvedomiť, že ak by zostala minimálna mzda len na úrovni výpočtu podľa platného zákona, znamenalo by to vážne poškodenie ľudí s najnižšími príjmami. Poslankyňa Klára Sárközy (SMK) ministerke povedala, že s tripartitou je asi potrebné rokovať častejšie, keď sa nedarí dohodnúť. "Návrhom zákona sa bezdôvodne zvyšuje kompetencia vlády na úkor tripartity," zdôraznila s tým, že vláda sa vybrala jednoduchšou cestou a namiesto trpezlivého rokovania, ktoré by mohlo viesť ku kompromisom, si prisvojila kompetenciu diktátu. Problémom podľa opozičnej poslankyne je, že vláda sa jednoznačne prikláňa na stranu odborov a znevýhodňuje veľkú skupinu pracujúcich. Minimálnu mzdu poberá od 1,8 % do 2,2 % pracujúcich, na druhej strane zvyšovanie minimálnej mzdy ovplyvní zvýšením odvodového zaťaženia veľkú skupiny živnostníkov.
