Guvernér NBS Ivan Šramko
BRATISLAVA - Slovensko je podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka na dobrej ceste, aby splnilo všetky kritériá a prešlo na euro podľa plánu ako prvá krajina Vyšehradskej štvorky v roku 2009. Európska centrálna banka (ECB) však pravdepodobne bude pri hodnotení pripravenosti Slovenska na euro veľmi prísna, povedal Šramko v rozhovore pre ČTK.
"Myslím si, že ECB bude veľmi prísna," povedal Šramko. Ostražitosť podľa neho môže súvisieť aj s tým, že vo viacerých krajinách, napríklad v Slovinsku, sa po prijatí eura nesplnili očakávania v oblasti udržateľnosti kritéria inflácie. "Takéto fakty môžu dať argumenty na to, aby boli obozretnejší pri posudzovaní ďalších kandidátov," dodal.
Pre Slovensko bude rozhodujúce, ako jeho pripravenosť na euro ECB ohodnotí v konvergenčnej správe, ktorá sa očakáva na jar budúceho roka. Podľa Šramka bude záverečné hodnotenie o to zložitejšie preto, že doteraz Európska centrálna banka, ale aj Európska komisia neposudzovali krajinu s tak rýchlo rastúcou ekonomikou a silne sa zhodnocujúcou menou, ako je Slovensko.
"Zatiaľ vývoj, napríklad aj v oblasti verejných financií, hodnotíme optimisticky," povedal Šramko. Schodok verejných financií musí Slovensko v tomto roku udržať pod úrovňou troch percent hrubého domáceho produktu. Premiér Robert Fico tento týždeň vyhlásil, že deficit by mohol vzrásť nad túto úroveň, ak sa nezmení penzijný systém v neprospech dôchodkových správcovských spoločností (DSS). V nich si ľudia ukladajú časť dôchodkových odvodov na súkromných účtoch. V týchto dňoch vláda rokuje o zmenách v systéme so zástupcami DSS.
Podľa Šramka Pakt stability a rastu pripúšťa aj možné prekročenie schodku, a to napríklad z dôvodu penzijnej reformy, na čo by sa mohlo pri hodnotení prihliadnuť. "Je tam teda možnosť, že by sa aj prekročenie trojpercentnej hranice z jasne daných dôvodov mohlo istým spôsobom tolerovať. Nie je však možné sa na to spoliehať. Ja osobne odporúčam radšej robiť opatrenia na eliminovanie prípadného deficitu," povedal.
Guvernér nechcel komentovať, či ohlásené sociálne výdavky Ficovej vlády môžu tlačiť na vyšší schodok. Viacročné plány verejných rozpočtov a schválený štátny rozpočet na tento rok s plánovaným verejným deficitom 2,7 percenta HDP podľa neho predpoklady na splnení maastrichtských kritérií vytvára. "My hovoríme o tom, že očakávame splnenie kritéria v roku 2007," povedal.
Súčasne však Šramko pripomenul, že dôležité bude aj stanovisko Európskeho štatistického úradu (Eurostat) k niektorým metodickým otázkam vykazovania deficitu verejných financií, na základe ktorého sa môžu zmeniť výsledky v roku 2006 a odhad na rok 2007 a nasledujúce obdobie. "Stanovisko nie je známe, preto sa nedá vylúčiť, že ešte nejaké korekcie pre rok 2006 a pre rok 2007 nastanú," povedal Šramko.
Podľa dnešnej správy ekonomického týždenníka Trend už Eurostat navrhol zvýšiť hodnotu verejného schodku za minulý rok z doteraz uvádzaných 3,39 percenta hrubého domáceho produktu o ďalších 0,7 percentuálneho bodu. Eurostat podľa internetovej stránky časopisu prehodnotil zaúčtovanie rozpočtových ukazovateľov verejnoprávnych médií, Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších položiek verejných financií.
Európske inštitúcie majú posúdiť pripravenosť Slovenska na prijatie eura na jar 2008. Prehľad štyroch konvergenčných (maastrichtských) kritérií, ktorých splnenie je podmienkou pre vstup do eurozóny:
Verejné financie:
Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a celkový štátny dlh nesmie presiahnuť 60 percent HDP.
Podľa ministerstva financií verejný schodok vlani dosiahol 3,39 percenta HDP. Štatistický úrad Európskej únie však pre údajne chybné účtovanie niektorých položiek navrhol zvýšiť dosiahnutý deficit o ďalších 0,7 percentuálneho bodu, čo by mohlo mať vplyv aj na tohtoročný výsledok.
Vláda pôvodne počítala s verejným schodkom na tento rok, ktorý bude pre hodnotenie smerodajný, na úrovni 2,94 percenta HDP. Ministerstvo financií však koncom júla odhad znížilo na 2,7 percenta výkonu ekonomiky. Kritérium dlhu verejnej správy krajina spĺňa s rezervou.
Inflačné kritérium:
Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Slovensko v júli tesne nesplnilo inflačné kritérium. Podľa ekonómov by ho krajina mala v auguste pravdepodobne po prvý raz splniť. Európske inštitúcie už upozornili, že dôležité bude nielen splnenie cieľa, ale aj jeho dlhodobá udržateľnosť.
Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb:
Priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body.
Slovensko kritérium spĺňa.
Stabilita výmenného kurzu:
Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.
Plnenie kritéria sa doteraz vážnejšie nespochybnilo. Slovensko sa do systému ERM II zapojilo v novembri 2005. Krajina tento rok revalvovala centrálnu paritu voči euru o 7,8 percenta na 35,4424 SKK/EUR.
Pre Slovensko bude rozhodujúce, ako jeho pripravenosť na euro ECB ohodnotí v konvergenčnej správe, ktorá sa očakáva na jar budúceho roka. Podľa Šramka bude záverečné hodnotenie o to zložitejšie preto, že doteraz Európska centrálna banka, ale aj Európska komisia neposudzovali krajinu s tak rýchlo rastúcou ekonomikou a silne sa zhodnocujúcou menou, ako je Slovensko.
"Zatiaľ vývoj, napríklad aj v oblasti verejných financií, hodnotíme optimisticky," povedal Šramko. Schodok verejných financií musí Slovensko v tomto roku udržať pod úrovňou troch percent hrubého domáceho produktu. Premiér Robert Fico tento týždeň vyhlásil, že deficit by mohol vzrásť nad túto úroveň, ak sa nezmení penzijný systém v neprospech dôchodkových správcovských spoločností (DSS). V nich si ľudia ukladajú časť dôchodkových odvodov na súkromných účtoch. V týchto dňoch vláda rokuje o zmenách v systéme so zástupcami DSS.
Podľa Šramka Pakt stability a rastu pripúšťa aj možné prekročenie schodku, a to napríklad z dôvodu penzijnej reformy, na čo by sa mohlo pri hodnotení prihliadnuť. "Je tam teda možnosť, že by sa aj prekročenie trojpercentnej hranice z jasne daných dôvodov mohlo istým spôsobom tolerovať. Nie je však možné sa na to spoliehať. Ja osobne odporúčam radšej robiť opatrenia na eliminovanie prípadného deficitu," povedal.
Guvernér nechcel komentovať, či ohlásené sociálne výdavky Ficovej vlády môžu tlačiť na vyšší schodok. Viacročné plány verejných rozpočtov a schválený štátny rozpočet na tento rok s plánovaným verejným deficitom 2,7 percenta HDP podľa neho predpoklady na splnení maastrichtských kritérií vytvára. "My hovoríme o tom, že očakávame splnenie kritéria v roku 2007," povedal.
Súčasne však Šramko pripomenul, že dôležité bude aj stanovisko Európskeho štatistického úradu (Eurostat) k niektorým metodickým otázkam vykazovania deficitu verejných financií, na základe ktorého sa môžu zmeniť výsledky v roku 2006 a odhad na rok 2007 a nasledujúce obdobie. "Stanovisko nie je známe, preto sa nedá vylúčiť, že ešte nejaké korekcie pre rok 2006 a pre rok 2007 nastanú," povedal Šramko.
Podľa dnešnej správy ekonomického týždenníka Trend už Eurostat navrhol zvýšiť hodnotu verejného schodku za minulý rok z doteraz uvádzaných 3,39 percenta hrubého domáceho produktu o ďalších 0,7 percentuálneho bodu. Eurostat podľa internetovej stránky časopisu prehodnotil zaúčtovanie rozpočtových ukazovateľov verejnoprávnych médií, Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších položiek verejných financií.
Kritériá, ktoré musí Slovensko splniť pred prijatím eura
Európske inštitúcie majú posúdiť pripravenosť Slovenska na prijatie eura na jar 2008. Prehľad štyroch konvergenčných (maastrichtských) kritérií, ktorých splnenie je podmienkou pre vstup do eurozóny:
Verejné financie:
Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a celkový štátny dlh nesmie presiahnuť 60 percent HDP.
Podľa ministerstva financií verejný schodok vlani dosiahol 3,39 percenta HDP. Štatistický úrad Európskej únie však pre údajne chybné účtovanie niektorých položiek navrhol zvýšiť dosiahnutý deficit o ďalších 0,7 percentuálneho bodu, čo by mohlo mať vplyv aj na tohtoročný výsledok.
Vláda pôvodne počítala s verejným schodkom na tento rok, ktorý bude pre hodnotenie smerodajný, na úrovni 2,94 percenta HDP. Ministerstvo financií však koncom júla odhad znížilo na 2,7 percenta výkonu ekonomiky. Kritérium dlhu verejnej správy krajina spĺňa s rezervou.
Inflačné kritérium:
Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Slovensko v júli tesne nesplnilo inflačné kritérium. Podľa ekonómov by ho krajina mala v auguste pravdepodobne po prvý raz splniť. Európske inštitúcie už upozornili, že dôležité bude nielen splnenie cieľa, ale aj jeho dlhodobá udržateľnosť.
Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb:
Priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body.
Slovensko kritérium spĺňa.
Stabilita výmenného kurzu:
Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.
Plnenie kritéria sa doteraz vážnejšie nespochybnilo. Slovensko sa do systému ERM II zapojilo v novembri 2005. Krajina tento rok revalvovala centrálnu paritu voči euru o 7,8 percenta na 35,4424 SKK/EUR.
