Scenáristka Anya Kochoffová bola maximálne spokojná s tým, ako herci jej postavy uchopili a s nadšením sledovala, ako im vdychujú život. Prácu s postavami preto nechávala pri natáčaní plne na nich.
Žiadny zásah z jej strany ani koniec koncov nebol nutný, pretože hlavne Jennifer o svojej postave rada diskutovala, ale zároveň sa do nej naplno ponorila a mala jasne vyhranený názor na to, ako by sa Charlie chovať mala a nemala. Aj keď film obsahuje romantické prvky, divák sa môže tešiť na množstvo komických situácií, z ktorých väčšina stojí na jednoduchom gagu a priamočiarom humore. Nacvičiť takéto scény dá veľa námahy, ale keď sa to nakoniec podarí, tak to stojí za to. „Je skvelé, keď sa to podarí a rozosmeje celý štáb,“ komentuje natáčanie Jennifer.
„Keď rozosmejete ich, tak viete, že sa budú baviť aj diváci. Asi najťažšie na tej práci bolo zostať sústredená, neodbúrať sa a nezničiť záber, aj keď na to bol najväčší odborník Robert.“ V skutočnosti to bol totiž práve režisér Robert Luketic, ktorý sa často pri obzvlášť vydarenom zábere neudržal a začal sa doslova chichotať. „Toľkokrát som mala chuť ho zabiť,“ smeje sa Jennifer. „Začal sa smiať uprostred záberu a ja som mu hovorila- Nemôžeš sa smiať, keď nahrávame zvuk, to ťa v škole neučili?- Ale zase sme aspoň vedeli, že je spokojný, pretože ak sa nesmial, tak to znamenalo, že sa nám to nepodarilo.“ Robert tiež na pľaci zaviedol takzvaný „Wandin záber“, kedy pri poslednom zábere požiadal hercov aby improvizovali a urobili prvú vec, ktorá ich napadne.
Tieto zábery pomenovali po Wande, ktorá je svojou improvizáciou preslávená. Wanda Sykesová ale nebola jediná, ktorá svojou troškou prispela do mlynu. Aj Jane Fondová si spoluprácu s Robertom pochvaľovala, pretože bol otvorený všetkým návrhom a ochotne s hercami o ich postavách diskutoval. Jane tiež trávila veľa času na pľace so svojou rodinou, ktorá sa na ňu často prichádzala pozerať. Pokiaľ sama nemusela byť na natáčaní prítomná, venovala sa svojej obvyklej charitatívnej činnosti, alebo pracovala na dokončení knihy svojich spomienok, ktorá vyšla v apríli tohto roku. Jane je stále veľký profesionál, ale vo svojom prístupe k natáčaniu predsa len urobila jednu zmenu. Rozhodla sa, že sa nebude chodiť pozerať na denné práce.
„Keď som točila film Na zlatom jazere, divila som sa, prečo sa Katherine Hepburnová nikdy nepríde pozrieť na zábery, ktoré sa za celý deň natočili,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie Jane. „Katherine mi ale vtedy povedala- Jane, prestala som tam chodiť v momente, keď som sa pristihla, že miesto svojho výkonu sledujem svoje vrásky.- A mala pravdu a toto je prvý krát za moju kariéru, čo denné práce vypúšťam.“ Jane pripúšťa možnosť, že by sa k filmu znovu vrátila, pokiaľ by ju projekt dostatočne zaujal, ale herečkou na plný úväzok už byť nechce: „Mala som dlhú kariéru a teraz pracujem na tomto filme, ale nedokážem si predstaviť, že by som znovu začala točiť jeden film za druhým.“
„Keď rozosmejete ich, tak viete, že sa budú baviť aj diváci. Asi najťažšie na tej práci bolo zostať sústredená, neodbúrať sa a nezničiť záber, aj keď na to bol najväčší odborník Robert.“ V skutočnosti to bol totiž práve režisér Robert Luketic, ktorý sa často pri obzvlášť vydarenom zábere neudržal a začal sa doslova chichotať. „Toľkokrát som mala chuť ho zabiť,“ smeje sa Jennifer. „Začal sa smiať uprostred záberu a ja som mu hovorila- Nemôžeš sa smiať, keď nahrávame zvuk, to ťa v škole neučili?- Ale zase sme aspoň vedeli, že je spokojný, pretože ak sa nesmial, tak to znamenalo, že sa nám to nepodarilo.“ Robert tiež na pľaci zaviedol takzvaný „Wandin záber“, kedy pri poslednom zábere požiadal hercov aby improvizovali a urobili prvú vec, ktorá ich napadne.
Tieto zábery pomenovali po Wande, ktorá je svojou improvizáciou preslávená. Wanda Sykesová ale nebola jediná, ktorá svojou troškou prispela do mlynu. Aj Jane Fondová si spoluprácu s Robertom pochvaľovala, pretože bol otvorený všetkým návrhom a ochotne s hercami o ich postavách diskutoval. Jane tiež trávila veľa času na pľace so svojou rodinou, ktorá sa na ňu často prichádzala pozerať. Pokiaľ sama nemusela byť na natáčaní prítomná, venovala sa svojej obvyklej charitatívnej činnosti, alebo pracovala na dokončení knihy svojich spomienok, ktorá vyšla v apríli tohto roku. Jane je stále veľký profesionál, ale vo svojom prístupe k natáčaniu predsa len urobila jednu zmenu. Rozhodla sa, že sa nebude chodiť pozerať na denné práce.
„Keď som točila film Na zlatom jazere, divila som sa, prečo sa Katherine Hepburnová nikdy nepríde pozrieť na zábery, ktoré sa za celý deň natočili,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie Jane. „Katherine mi ale vtedy povedala- Jane, prestala som tam chodiť v momente, keď som sa pristihla, že miesto svojho výkonu sledujem svoje vrásky.- A mala pravdu a toto je prvý krát za moju kariéru, čo denné práce vypúšťam.“ Jane pripúšťa možnosť, že by sa k filmu znovu vrátila, pokiaľ by ju projekt dostatočne zaujal, ale herečkou na plný úväzok už byť nechce: „Mala som dlhú kariéru a teraz pracujem na tomto filme, ale nedokážem si predstaviť, že by som znovu začala točiť jeden film za druhým.“
