Tak tomu sa hovorí osudové šťastie! Moderátorka MIRKA MAJERČÍKOVÁ (30), ktorá pred pár týždňami vymenila Počasie za Teleráno, sa do Markízy dostala ako súťažiaca vo finančnej hre a už v našej najsledovanejšej televízii aj zostala. A potom vraj americký sen na Slovensku nemôže fungovať!
Vaša televízna kariéra je príkladom osudovej náhody. Ako jednu z účastníčok súťaže Zlatá baňa si vás vytypovali ľudia v Markíze a o pár týždňov ste už boli v Počasí. Stávajú sa vám často takéto veci?
- Často určite nie, ale pokiaľ ide o prácu, je to naozaj trochu začarované. Vždy, keď sa rozhodnem pre zmenu, tak mi niečo príde samé od seba do cesty. Ani sa nemusím snažiť. Napríklad teraz, keď som už mala pocit, že som v Počasí dlho, tak Lucia Dohňanská oznámila, že je tehotná. Okamžite som sa prihlásila na konkurz na jej miesto v Teleráne a zobrali ma! Rovnako to bolo so Zlatou baňou. Tri roky som bola nezamestnaná. Povedala som si, že niečo musím robiť, no nevedela som, čo. Zrazu som sa dostala do súťaže a ponúkli mi prácu. Všetko u mňa takto nadväzuje, do lona mi padajú práce a vždy lepšia a lepšia. Dúfam, že to tak dobojujem až do dôchodku.
Zrejme ste nikdy nerozmýšľali o tom, že raz budete v telke...
- Nie. Som vyštudovaná učiteľka. Nebola som exhibicionistka a ani som si o sebe nemyslela, že by som bola vhodnou adeptkou na to, aby som sa ľuďom prihovárala cez obrazovku.
Aká bola vaša prvá reakcia, keď vás v Markíze oslovili?
- Absolútne odmietavá. Potom do mňa však začali hučať kamošky: "Čo si sprostá? Takúto šancu nemôžeš zahodiť!" Vtedy som bola veľmi sebakritická, našťastie som sa naučila veriť si. Konkurz som úplne zorala. Zaťala som sa a nakoniec som ani nechcela nič povedať. Našťastie tam bol pán Rusko, ktorý má rád blondínky...
Spomínali ste, že ste boli dlhodobo nezamestnaná. Ako ste sa pretĺkali?
- Brigádovala som, robila au-pairku, kvetinárku na Michalskej v Bratislave...
Frustrovalo vás to?
- Nie. Budem robiť hocičo, aby som sa uživila. Rozhodne to nebol stereotyp a cítila som sa slobodná. Roboty sa nebojím a aj teraz, keby som ostala na dlažbe, tak to určite zvládnem.
Viete si predstaviť, že sa raz k profesii učiteľky vrátite?
- Viem. Keď bude môj manžel dobre zarábať... Veľmi rada by som raz učila, pretože sa mi na tomto povolaní vždy páčili prázdniny a robota s deťmi. - Vybrala som si najmenších, lebo s pubertiakmi by som asi vychádzala horšie.
Vaša kolegyňa - Rosnička Martina Horná prešla z Telerána do Počasia a brala to ako postup. Vy idete opačným smerom...
- Ja to tiež beriem ako postup, lebo je to pre mňa nová skúsenosť. Pravda však je, že Počasie má lepšiu sledovanosť a veľa divákov bude teraz v pomykove z toho, kam som sa stratila.
Do Počasia ste zaúčali Veroniku Paulovičovú, ktorá si vás veľmi pochvaľovala a skonštatovala, že z vás necítila rivalitu. To ste v Markíze takou výnimkou?
- V prvom rade nie som karieristka. Vždy som tiež verila tomu, že ak ma budú chcieť nahradiť, povedia mi to vopred a budem mať čas sa s tým psychicky vyrovnať. Veronika prišla namiesto Renáty Štuchalovej. Brala som to prirodzene, no vedela som, že v momente, keď odchádzala Renáta, som na odstrel ja. Čakalo sa odo mňa, že po štyri a pol roku buď zmením niečo sama, alebo mi naznačia, aby som odišla. Veroniku som nebrala ako konkurenciu, práveže sa vo mne prejavila učiteľka a snažila som sa jej všetko vysvetliť.
Myslel som, že v televíziách si každý stráži svoje know-how...
- Áno, sú aj takí. Niekto vám pomôže, niekto podrazí nohy a niekto vám radšej nepovie nič. Závisí to od človeka. Určitý strach z konkurencie sme prežívali vždy, keď sa zaúčala nejaká nová Rosnička. Je to najohrozenejšie miesto v Markíze. Keď vyvrcholí súťaž Miss, tak vieme, že do mesiaca sa k nám niektorá z finalistiek príde zaúčať. Nakoniec to dopadne tak, že v nich neobjavia potenciál, ale my ten mesiac, kým ich trénujú, prežívame pocit: "Čo ak niektorá z nich bude dobrá a vymení nás?" Vtedy začneme nedôverovať jedna druhej a kamarátstvo ide bokom.
Momentálne sa nachádzame v kokteilbare, ktorého spoluvlastníkom je váš priateľ Ľuboš. Vy sa vraj staráte o marketing. Ako vám to ide?
- Presnejšie povedané: snažím sa podniku robiť reklamu. Rok som si odmakala a dá sa povedať, že sa nám to podarilo zabehnúť a reklama už nie je potrebná. Ak budeme cítiť, že návštevnosť klesá, tak zabojujem.
Na internetovej stránke televízie Markíza som si prečítal váš profil, no v kolónke Moje najväčšie želanie chýba odpoveď. Žiadne nemáte?
- Vypĺňala som to pred štyri a pol rokom a vtedy som asi žiadne nemala. Teraz je to iné. Mám viac rokov a mojím najväčším želaním je založiť si rodinu a mať bábätko. Ak všetko dobre dopadne, tak sa mi to splní budúci rok v apríli - budem mať malého Barana alebo Býka. A vydávať sa chystám v novembri.
Materinské pudy vraj zatiaľ "investujete" do vášho pudlíka Bona.
- Áno, je to moje milované dieťa.
Aká ste matka?
- Prísna a vracia sa mi to v Bonovej poslušnosti. Závidia mi všetci susedia, ktorých psy neposlúchajú. Ak by chcel niekto vychovať psa..., ale určite by som si to nechala dobre zaplatiť. (smiech) Asi by som bola prísna učiteľka a aj na moje dieťa budem prísna.
Vraj ste skrytá feministka...
- Áno, dosť som v tomto tvrdá. Tak, ako ja upracem byt, mohol by aj Ľuboš. Tak, ako ja navarím... Pred pár dňami sa čudoval, prečo nie je navarené. Hovorím mu: "Ja som nechcela jesť. Ak si ty chcel, mal si zavolať skôr. Neviem ti čítať myšlienky." Momentálne som asi týždeň nič nevarila, mám vyleštený sporák. Ale zase niekedy dostanem inšpiráciu a je zo mňa poctivá gazdinka.
Málokto o vás vie, že ste bývalá tanečnica z Lúčnice.
- Tancovala som dvanáť rokov, z toho v Lúčnici dva. Kríže, kolená a členky ma bolia, ale nie tak, že by som niečo ľutovala. I keď napríklad vysávanie neznášam, lebo kvôli chrbtu vyslovene nevládzem. Výhodou je, že mám dobré držanie tela a nehrbím sa.