SYDNEY - Podľa cestovného agenta Davida Smytha z Nového Južného Walesu sa novým trendom bohatých ľudí stáva takzvaný „temný turizmus“. Znamená to, že si vyberajú dovolenkové destinácie v krajinách, ktoré sú označované ako nebezpečné a niektoré vlády neodporúčajú do nich cestovať.
Niektorí z nás vôbec neuvažujú nad tým, že by chceli tráviť dovolenku v krajinách ako Afganistan, Irak a Sierra Leone. Niektoré vlády do nich z bezpečnostných dôvodov vôbec neodporúčajú cestovať. Cestovný agent David Smyth z Nového Južného Walesu však tvrdí, že medzi bohatými, veľmi scestovanými a staršími ľuďmi narastá zvláštny trend, chcú navštíviť práve tieto miesta. Jeho spoločnosť Forward Travel sa vždy špecializovala na trasy doslova šité na mieru do jedinečných destinácií mimo vychodených ciest, ako sú polárne expedície po vzdialenej Patagónii. Pred 12 mesiacmi však začala ponúkať aj Afganistan, Irak a Západnú Afriku. Stalo sa tak po tom, čo si Smyth všimol, že turisti zverejňujú fotografie na sociálnych sieťach práve z týchto destinácií.
Preto sa chcel na poprednom svetovom veľtrhu cestovného ruchu v Berlíne ITB stretnúť so zástupcami jednotlivých krajín. Neskôr ho pozvali, aby navštívil Irak. „Navštívil som sto krajín a môžem úprimne povedať, že tam boli tí najpriateľskejší, najprívetivejší ľudia,“ povedal pre portál news.com.au. „Sú jednoducho takí šťastní, že ľudia zo Západu chcú navštíviť ich krajinu a nie ju napadnúť alebo ukradnúť ich artefakty. Strávil som 14 dní na ceste z Basry až do Kurdistanu,“ uviedol ďalej a doplnil, že ho fascinovalo tráviť čas v kolíske civilizácie. Uviedol, že obchod s Afganistanom, Irakom a Západnou Afrikou rastie a prudko sa zvyšuje množstvo požiadaviek. Z hľadiska počtu turistov je však ešte stále v plienkach. Zaujímavé je aj to, že tieto bývalé vojnové zóny sú populárne medzi staršími vo veku 60 a 70 rokov, ktorí sú na polovičnom alebo na úplnom dôchodku. Smyth pripomenul, že návšteva týchto krajín nie je lacná a nie je vhodná ani pre cestovateľov bez skúseností.
Záujemcovia sú často ľudia, ktorí sú veľmi dobre scestovaní a už predtým chceli tieto miesta navštíviť, ale nemohli kvôli vojne alebo politickej nestabilite. Navyše, teraz už majú aj čas a peniaze, ale nehľadajú luxus. „Chcú tam ísť a vidieť, ako žijú miestni obyvatelia. Radi sa ubytujú v domácich ubytovniach so základnou výbavou a chcú sa dostať do chrámu uprostred džungle, o ktorom čítali v knihe,“ priblížil. Smyth povedal, že tieto destinácie oslovujú vzdelaných milovníkov histórie a kultúry, ktorí nejdú na slepo a presne vedia, čo chcú robiť. Priťahuje ich aj mystika. Smyth minulý mesiac pridal do informačného bulletinu 55-dňovú expedíciu partnerskej spoločnosti pozdĺž západného pobrežia Afriky vrátane Sahary, Sierra Leone, Ghany a Pobrežia Slonoviny. „Nemohol som uveriť reakcii, akú som dostal. Dal som to tam len na vyplnenie a myslel som si 'je to tam, 55 dní, ale nikto to nebude chcieť'. V priebehu 24 hodín mi zavolali traja ľudia,“ prezradil. Jeden z týchto telefonátov bol od 74-ročného muža, ktorý chcel vedieť, či nie je príliš starý.
Spoločnosť Forward Travel spolupracuje s Global Rescue. „Nebudú vám kryť stratenú batožinu alebo podobné veci, ale budú vás kryť napríklad vtedy, keď ste v Kongu a zrazu tam dôjde k politickému prevratu. Vtedy pošlú záchranný tím, aby vás dostal preč,“ povedal. Uhradia vám aj liečebné náklady, takže ak v niektorej z týchto krajín ochoriete alebo dostanete nejakú exotickú chorobu, prevezú vás do nemocnice podľa vášho výberu. Prekvapivo to nie je výrazne drahšie ako bežné cestovné poistenie. Smyth má napríklad 46 rokov a iba nedávno mu ponúkli ročný plán približne za 600 dolárov (541 eur). Cestujúcim, ktorí sa chcú vydať do týchto destinácií, odporúča, aby si dôkladne preskúmali všetky miestne zvyky a potenciálne riziká, poradili sa s odborníkmi, podrobne s nimi prediskutovali cieľovú destináciu, pred odchodom sa zaregistrovali na svojom konzuláte, pri prechádzaní neznámymi oblasťami používali zdravý rozum a vždy sa riadili radami miestneho sprievodcu.
Turistov láka nebezpečenstvo
Odborník na riadenie rizík v cestovnom ruchu David Bierman povedal, že vždy sa nájdu turisti, ktorých nadchne návšteva nebezpečných miest alebo lokalít, kde prebiehali konflikty. „Máme celý žáner, ktorý sa nazýva temný turizmus alebo 'Thanatourism', keď ľudia chodia na miesta, kde sa stali hrozné veci, či už je to miesto prírodnej katastrofy alebo nacistický koncentračný tábor,“ uviedol. V rokoch 1994 až 2006 pracoval pre izraelskú vládnu turistickú kanceláriu pre Austráliu, Nový Zéland a juhozápadný Pacifik. Otázka číslo jeden, ktorú mu kládli klienti, bola: „Je to bezpečné?“
Jeho práca spočívala najmä v informovaní cestujúcich, aké oblasti sú úplne v poriadku a akým by sa mali vyhnúť. Bola tu však menšina, ktorá akoby tieto obavy nemala. „Vždy existovala malá skupina ľudí, ktorí chceli ísť na najnebezpečnejšie miesto na hraniciach povedzme so Sýriou, Libanonom alebo Gazou a boli touto vyhliadkou nadšení,“ prezradil Bierman. Domnieva sa, že vládne odporúčania typu „necestovať“ majú niekedy na ľudí opačný vplyv. „Vždy sa nájdu ľudia, ktorí si pomyslia 'aha, všetci mi hovoria, že by som tam nemal ísť, tak čo už, pôjdem',“ uviedol ďalej. Bierman sa domnieva, že takýto typ cestovania je záležitosťou bohatých milovníkov nebezpečenstva, pretože finančné náklady sú v tomto prípade vysoké.
