USA – Nie je prekvapujúce, že pobyt vo vesmíre má na ľudské telo niekoľko účinkov. Vedci však chceli mať lepšiu predstavu o tom, ako takýto pobyt vplýva na náš organizmus. Do vesmíru preto poslali dvojčatá a následne sledovali, ako sa zmenila ich výška či telesná hmotnosť, ale aj kognitívne funkcie.
Výskum NASA, známy ako „Štúdia dvojčiat“, zahŕňal porovnanie Scotta a Marka Kellyho – dvojčiat, z ktorých sú obaja astronauti. Kým Scott v roku 2015 zamieril do vesmíru na takmer ročnú misiu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), Mark zostal na zemi. Vedci tak mohli sledovať rozdiel medzi jednotlivými dvojčatami a vplyvom vesmíru na ľudský organizmus, keďže dvojčatá zdieľajú rovnakú genetickú výbavu. Scott strávil vo vesmíre jeden rok. Desať výskumných tímov z celej krajiny skúmalo fyziologické, molekulárne a kognitívne zmeny, ku ktorým došlo u oboch dvojčat. Svoje výsledky publikovali na oficiálnej webovej stránke vesmírnej agentúry.
Výška
Vedci zistili, že Scott bol po návrate z vesmíru o päť centimetrov vyšší. Stalo sa tak v dôsledku nedostatku gravitácie vo vesmíre. Na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice mikrogravitácia predĺži chrbticu, čo Scottovi umožnilo „prerásť“ svojho brata.
Zmeny zdravia a hmotnosti
Odborníci ďalej zistili, že Scottova telesná hmotnosť sa počas jeho roka vo vesmíre znížila o sedem percent. Zmenu pravdepodobne spôsobilo väčšie množstvo fyzickej aktivity a kontrolované stravovanie počas misie. Mark medzitým nabral štyri percentá telesnej hmotnosti. Množstvo vitamínu B-9 v Scottovom organizme sa počas pobytu vo vesmíre zvýšilo, pravdepodobne v dôsledku lepšieho stravovania.
DNA a gény
NASA vysvetľuje, že koniec každého vlákna DNA má špeciálne vlastnosti nazývané teloméry, ktoré chránia naše chromozómy. Ako starneme, teloméry majú tendenciu skracovať sa, aj keď faktory, ako životný štýl, stres a vystavenie životnému prostrediu môžu ovplyvniť rýchlosť skracovania. Vedci poznamenali, že Scott nielenže zažil zmenu v dynamike dĺžky telomér počas svojho kozmického letu, ale aj niekoľko dní po pristátí. Korelácia medzi zmenami telomér a Scottovými hladinami vitamínu B-9 podporuje názor, že výživa hrá dôležitú úlohu vo všetkých aspektoch zdravia vo vesmíre aj na Zemi.
Ďalšie zmeny experti objavili v Scottovej génovej expresii. Niektoré zo zmien pretrvávali až šesť mesiacov po jeho návrate na Zem. Odborníci prekladajú, že niektoré pozorované poškodenia DNA sú výsledkom vystavenia žiareniu. Pozorovanie jeho meniacej sa génovej expresie však vedcom pomohlo lepšie pochopiť, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť extrémnemu prostrediu vesmíru.
Zmeny na očiach
Jednou z najpodivnejších zmien bola zmena tvaru Scottových očných buliev a vplyv na jeho zrak. Keď bol Scott vo vesmíre, vedci zistili, že proteín nazývaný AQP2 bol u Scotta v porovnaní s Markom zvýšený. AQP2 reguluje reabsorpciu vody v tele a je indikátorom stavu hydratácie alebo dehydratácie, čo pomáha vysvetliť, prečo môžu mať astronauti problémy so zrakom počas vesmírneho letu.
Kognitívne zmeny
Scottov kognitívny výkon, vrátane jeho mentálnej bdelosti, priestorovej orientácie a rozpoznávania emócií, sa počas jeho pobytu vo vesmíre do značnej miery nezmenil, čo naznačuje, že astronauti si dokážu udržať vysokú úroveň kognitívnych výkonov, aj keď neprichádzajú do kontaktu s inými ľuďmi. Vedci však po pristátí zaznamenali pokles rýchlosti a presnosti, ktorý pretrvával šesť mesiacov. Predpokladajú, že tieto zmeny mohli byť spôsobené prispôsobením sa zemskej gravitácii a opätovným vystavením atmosfére, ako aj Scottovým nabitým programom po pristátí. Mnohé z účinkov, ktoré Scott zažil v dôsledku vesmírneho letu, vrátane 91,3 percenta zmien na úrovni jeho génovej aktivity, sa vrátili do normálu do šiestich mesiacov po jeho návrate.