RÍM - Starovekí Rimania boli po výbuchu sopky Vezuv, ktorá v roku 79 nášho letopočtu pochovala okrem iného mesto Pompeje, blízko záchrany. Archeológovia zistili, že lode vyslané veliteľom Plíniom starším pristáli pri pobrežnom meste Herculaneum, odkiaľ mali tamojších obyvateľov evakuovať. Už to ale nestihli. Potvrdzujú to nálezy na niekdajšej pláži, kde horúca láva zabila asi tristo čakajúcich ľudí, napísal denník The Times.
Kostrové pozostatky zhruba tristo ľudí sa na pláži v Herculaneu našli už v 80. rokoch 20. storočia. Odborníci od začiatku predpokladali, že išlo o skupinu miestnych, ktorí sa pokúšali pred katastrofou zachrániť, pretože mali pri sebe svoje cennosti. Teraz historici potvrdili hypotézu, že ich najskôr od záchrany delili len minúty, pokiaľ by sa stihli nalodiť na plavidlá vyslané Plíniom starším. "Zdobené zbrane a batožina objavené pri jednej z kostier označovanej číslom 26 naznačujú, že šlo o účastníka neúspešnej Plíniovej záchrannej misie. Práve preto to vyzeralo tak, akoby miestni pokojne stáli v rade na nalodenie," opísal závery vedcov šéf archeologického náleziska v Herculaneu Francesco Sirano.
Analýzy ukázali, že pošva nájdeného meča a spona opasku boli strieborné a zdobené zlatom, čo by bolo v prípade radového vojaka neobvyklé. Zrejme tak išlo o člena pretoriánskej gardy. V čase erupcie podľa Sirana nemala pretoriánska garda žiadne základne na pevnine, a preto najskôr posádka priplávala z ostrova Capri, teda na rozkaz Plínia staršieho. Jeho posledné okamihy opísal jeho synovec Plínius mladší, podľa ktorého sa vtedajší veliteľ rímskeho loďstva v Misene pokúšal o evakuáciu obyvateľov ohrozených výbuchom sopky a sám zahynul v pobrežnom meste Stabiae, pravdepodobne na infarkt.
Vedci odhalili ďalšie hrozivé zistenie o Pompejach a o tom, ako v nich ľudia zahynuli
Pláž, kde archeologický prieskum prebieha, v súčasnosti leží asi pol kilometra od pobrežia. Sirano sa domnieva, že ďalšie nálezy by mohli potvrdiť, že Plíniova misia bola takmer úspešná. Herculaneum na rozdiel od Pompejí, ktoré pokryl sopečný popol a prach, pochovala po erupcii Vezuvu vrstva vulkanického materiálu, miestami až dvadsať metrov vysoká. V ňom sa zachovali napríklad zuhoľnatelé zvyšky dreva.
