NEWCASTLE - Štúdia neurológov z univerzity v Newcastle odhalila príčinu, prečo niektorých ľudí privádza do šialenstva mľaskanie, hlasné dýchanie alebo pregĺganie iných osôb. Pozoruhodné výsledky, ku ktorým sa dopracovali na základe vyšetrení mozgu dobrovoľníkov, publikovali nedávno v časopise Journal of Neuroscience.
Zatiaľ čo niektorí ľudia vôbec neriešia mľaskanie, chrúmanie, hlasné dýchanie alebo pregĺganie iných osôb, pričom ich dané zvuky vôbec nerušia, iných privádzajú do šialenstva, niekedy ich dokonca prinútia opustiť miestnosť.
Štúdia odhalila, ktorej VECI sa pred spaním vyvarovať, ak si nechcete zruinovať sexuálny život
Málokto však vie, že ak vám takéto zvuky prekážajú, ide o psychickú poruchu známu ako misofónia, ktorá spôsobuje hnev až zúrivosť z určitých zvukoch. Práve touto problematikou sa zaoberali neurológovia z univerzity v Newcastle a snažili sa zistiť, aká je jej príčina. Do svojho pozorovania pozvali ľudí s misofóniou a počas skenovania mozgu im z nahrávky púšťali rôzne zvuky. Takto zistili, že sa u nich aktivizovala premotorická časť mozgu oveľa intenzívnejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorých táto porucha netrápi.
„Spúšťacie zvuky vyvolávali u týchto ľudí pocit ako keby zasahovali priamo do ich vnútra,“ vysvetľuje člen tímu Sukhbinder Kumar. Odborníci sa domnievajú, že tieto zvuky aktivujú takzvaný zrkadlový neurónový systém mozgu, vďaka ktorému ľudia napodobňujú reakcie iných. Aktivácia zrkadlového neurónového systému síce v tomto prípade nespôsobila, že ľudia s danou poruchou začali žuvať alebo prehĺtať, ale vyvolala u nich isté nutkanie k hyperzrkadleniu.
Štúdia by tak mohla tvoriť základ k účinnejším terapiám pre zvládanie misofónie, ktorá je pre niektorých pacientov mimoriadne nepríjemná. Systém zrkadlových neurónov je totiž ovplyvniteľný, takže je pravdepodobné, že pacienti by po určitých tréningoch dokázali prerušiť spojenie medzi konkrétnym zvukom, ktorý ich privádza do šialenstva, a jeho nepríjemnými následkami.
Vedúci štúdie profesor kognitívnej neurológie Tim Griffiths uviedol, že ich práca poukázala na dôležitosť liečby misofónie ako problému, ktorý súvisí s tými časťami mozgu, v ktorom dochádza k spracovaniu zvuku.
