CANBERRA - V súčasnosti sa celý svet sústredí na zastavenie ochorenia COVID-19, ale najväčšou hrozbou pre ľudstvo i naďalej zostáva globálne otepľovanie našej planéty. Austrálsky paleoklimatológ, ktorý sa zaoberá vplyvom podnebia na prehistorický vývoj človeka, upozorňuje na alarmujúci stav klímy a tvrdí, že takýto vývoj smeruje k ďalšiemu masovému vyhynutiu živočíšnych druhov.
Andrew Glikson z Austrálskej národnej univerzity tvrdí, že ľudstvo bude v dohľadnom čase čeliť oveľa väčším existenčným problémom, ako je súčasná pandémia ochorenia COVID-19. Ich spúšťačom bude alarmujúci podiel oxidu uhličitého v ovzduší, ktorý v minulosti negatívne ovplyvnil život na našej planéte už dvakrát.
Práve zvyšujúce sa množstvo tohto prvku v atmosfére totiž spôsobilo extrémne globálne otepľovanie, čo zas viedlo k vymretiu väčšiny živočíšnych druhov vrátane dinosaurov. Kým v minulosti boli tieto javy vyvolané obrovskými sopečnými výbuchmi alebo dopadmi asteroidov, v súčasnosti vedie Zem do záhuby ľudská činnosť. Gliksonov výskum potvrdzuje, že súčasná miera rastu emisií oxidu uhličitého je rýchlejšia než miera jeho rastu, ktorá sa už dvakrát podpísala pod masívne vyhynutie života na planéte. Viaceré živočíšne druhy sa síce dokážu prispôsobiť pomalým environmentálnym zmenám, no nie tak radikálnym, priam až extrémnym, aké zaznamenávame dnes.
Pred 66 miliónmi rokmi, keď zasiahol Zem asteroid, rozdrvené horniny a rozsiahle požiare uvoľňovali do ovzdušia obrovské množstvo oxidu uhličitého počas ďalších približne 10 000 rokov. Globálne teploty narastali, hladiny morí stúpali a okysľovali sa. To spôsobilo, že vyhynulo asi 80 percent živočíšnych druhov vrátane dinosaurov.
Pred 55 miliónmi rokov globálne teploty opäť stúpli, pričom toto obdobie je známe ako termálne maximum paleocénu-eocénu (PETM). Z doteraz neznámych príčin sa v ovzduší zvýšil podiel oxidu uhličitého, čo spôsobilo len ďalšie zvyšovanie teploty ovzdušia. "Najpravdepodobnejšou príčinou tohto javu bola metánová búrka, vyvolaná masívnou sopečnou erupciou, ktorá spustila náhle uvoľnenie metánu z morských sedimentov. Tie následne prekyslili oceány a zničili tak mnohé živočíšne druhy," vysvetľuje paleoklimatológ.
Môžeme tak na základe týchto dvoch udalostí teraz predpokladať, že život na Zemi smeruje k rovnakému osudu? Ak chceme nájsť odpoveď, musíme opäť nazrieť do histórie, ale už nie veľmi ďalekej, a porovnať hladiny skleníkových plynov. Pred začiatkom priemyselného obdobia na konci 18. storočia bol podiel oxidu uhličitého v atmosfére okolo 300 častíc na milión (ppm). Znamená to, že na každý milión molekúl plynu v atmosfére bolo 300 častíc oxidu uhličitého. Tento rok vo februári dosiahol atmosférický oxid uhličitý 414,1 ppm. Celková hladina skleníkových plynov spolu s oxidom uhličitým, metánom a oxidom dusnatým dosiahla takmer 500 ppm ekvivalentu oxidu uhličitého, ktorý sa v súčasnosti absorbuje do atmosféry rýchlosťou dvoch až troch dielov na milión.
Použitím uhlíkových záznamov z fosílií a organických látok Glikson zistil, že súčasné emisie uhlíka sú zhodné so spomínanými extrémnymi javmi zaznamenanými v histórii, ktoré tak výrazne ovplyvnili vyhynutie živočíšnych druhov. Ročné emisie oxidu uhličitého sú teraz intenzívnejšie ako po páde asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury, kedy bolo v atmosfére 0,18 ppm CO2 ročne a pri tepelných maximách pred 55 miliónmi rokov to bolo 0,11 ppm CO2 ročne.
Vedec tak pripúšťa, že ďalšie hromadné vyhynutie sa už začalo. "Masívny prísun oxidu uhličitého totiž spôsobuje, že klíma sa mení rýchlejšie a tomuto tempu sa nedokáže prispôsobiť množstvo rastlín a živočíchov." Jeho slová potvrdila aj hlavná správa OSN zverejnená minulý rok. Jej autori upozornili na to, že vyhynutie hrozí približne miliónu živočíšnych a rastlinných druhov. Zmena podnebia bola uvedená ako jeden z piatich hlavných faktorov ovplyvňujúcich toto vyhynutie. V správe sa píše aj to, že nepriaznivo ovplyvnených zmenou klímy je už 47 percent druhov suchozemských cicavcov a takmer 25 percent druhov vtákov.
Globálne otepľovanie je tak akousi časovanou bombou. Zvyšujúce sa teploty v Arktíde vedú k masívnemu topeniu ľadovcov a oslabujú prúdenie vzduchu zo západu. Teplý vzduch prechádzajúci na sever tak prúdi cez polárnu hranicu na juh na Sibír, do Európy a Kanady. Tento posun v klimatických zónach spôsobuje, že sa trópy rozširujú a migrujú smerom k pólom rýchlosťou 56 až 111 kilometrov za desaťročie. K pólom sa tiež posúvajú tropické cyklóny, tento posun je zjavný najmä na území Austrálie.
V Austrálii zaznamenali tretíkrát za sebou desivý jav: Už čoskoro môžeme prísť o svetové dedičstvo
O tom, že ľudská činnosť má neblahý vplyv na vývoj planéty, niet pochýb. Zem by mala prirodzene vstúpiť do nasledujúcej doby ľadovej približne o 20 000 rokov, ale zahrievanie produkované oxidom uhličitým vytvára subtropické podmienky, čo odďaľuje dobu ľadovú o ďalších približne 50 000 rokov. Všetky tieto zistenia len potvrdzujú výsledky Gliksonovej štúdie a jeho teóriu, že v budúcnosti ľudia pravdepodobne prežijú iba v subpolárnom pásme a chránených horských oblastiach, kde chladnejšie podnebie vytvorí priaznivé podmienky pre vývoj fauny a flóry. Zvrátenie tohto stavu by nastalo iba v prípade, ak by došlo k dramatickému zníženiu emisií oxidu uhličitého. Súčasný životný štýl však aj naďalej smeruje k planetárnej tragédii, ktorú si spôsobíme my sami.
