GRANADA - Vedci z Univerzity v Granade dokázali, že náš nos je dokonalým indikátorom klamstva. Podľa ich zistení sa pri klamaní teplota nosa zníži. Nižšia teplota spôsobuje mierne scvrknutie nosa, to je však pre ľudské oko nepovšimnuteľné. Vedci preto navrhli detektor lži, ktorý sleduje teplotu tváre.
Snáď celý svet pozná príbeh o malom chlapcovi Pinocchiovi, ktorý bol vyrobený z dreva a pri klamaní mu narástol dlhý nos. V skutočnosti je to však práve naopak. Vedci zistili, že pri klamaní sa nos zmenšuje, pretože v ňom klesne teplota. Navrhli preto detektor lži, ktorý sa pri výsluchu zameriava na ľudskú tvár. Prístroju sa podarilo odhaliť klamstvo s 80-percentnou presnosťou. Je teda o desať percent presnejší, než slávny polygrafický test. Vynález je charakterizovaný ako "najspoľahlivejší detektor lži na svete".
Vedci na univerzite v španielskej Granade skúmali takzvaný "Pinocchio efekt". Keď klameme, teplota špičky nosa klesne o 1,2 stupňa Celzia, zatiaľ čo teplota čela sa naopak zvýši o 1,5 stupňa Celzia. Čím väčší je teplotný rozdiel medzi čelom a nosom, tým pravdepodobnejšie je, že daná osoba klame.
Táto zvláštna reakcia je spôsobená výkonom mozgu, ktorý sa pri klamaní podstatne zvýši. Pri klamaní sa rovnako zvyšuje pocit úzkosti. "Na to, aby mohol človek klamať, musí premýšľať. To zvyšuje teplotu čela," vysvetlil vedúci autor štúdie Emilio Gómez Milán. Zároveň však dochádza k pocitu úzkosti, preto teplota nosa klesne. Tento fenomén spôsobuje mierne scvrknutie nosa, čo je však ľudským okom nepostrehnuteľné.
Výskumníci požiadali šesťdesiat študentov, aby splnili pár úloh, zatiaľ čo ich tvár skenovala technológia tepelného zobrazenia. Jedno zo zadaní vyžadovalo, aby zavolali svojim rodičom, partnerovi alebo blízkemu priateľovi a tri až štyri minúty mu do telefónu klamali. Študenti si klamstvá vymysleli sami, niektorí uviedli, že videli celebritu, iní zase, že mali autonehodu.
Ďalšou úlohou bolo pozeranie videí na počítači, v ktorých sa objavili poškodené ľudské telá a následky dopravných nehôd. V oboch prípadoch ich okolnosti donútili, aby cítili úzkosť. Milán uviedol, že zmena teploty častí tváre sa vyskytla u osemdesiatich percentách študentov.
"Pomocou tejto metódy dokážeme zvýšiť presnosť a znížiť výskyt ‚falošných pozitívov‘, niečoho, čo je bežné pri využívaní iných metód, ako napríklad polygrafu," upresňuje odborník. Je preto možné, že polícia bude v budúcnosti využívať súčasné metódy kombinované so zábermi z termálnej kamery. Podľa vedcov by bolo ideálne, keby sa obe metódy spojili, čoho výsledkom by bolo vedenie strategického výsluchu s termografiou. Tento systém by sa mohol využívať na policajných staniciach, letiskách či v učeneckých táboroch.
